"Je dôležité si pripomínať, že ak jedna krajina oberie inú krajinu o územie, treba to nazvať okupáciou a nemýliť si to s mierovými aktivitami," vyhlásila.
"Šírenie nenávisti alebo falošnej propagandy sa nesmie nazývať slobodou prejavu a použitie chemických zbraní proti nevinným občanom sa nesmie ospravedlňovať bojom proti terorizmu," upozornila Čaputová a dodala, že toto sú jedny z dôvodov pre budovanie silnej OSN.
Kritizovala však, že "máme vážne ťažkosti dohodnúť sa na nových pravidlách". Týka sa to predovšetkým klimatických zmien, nových technológií, kybernetickej oblasti a umelej inteligencie. Kritike podrobila aj populizmus a uprednostňovanie národných záujmov pred "celosvetovým dobrom".
"A pritom najlepší spôsob ako byť vlastencom nespočíva v národnom sebectve, ale v spolupráci. Ako kľúčový problém tu vidím klimatické zmeny," povedala Čaputová s dôvetkom, že obzvlášť ju znepokojuje popieranie klimatických zmien.
"Vedecké dôkazy sú jasné: klimatická zmena je faktom a čas sa nám kráti. Ak však budeme konať hneď, môžeme znížiť emisie uhlíka v priebehu 12 rokov a udržať globálne otepľovanie na úrovni 1,5 stupňa Celzia," uviedla prezidentka.
"Ak môžeme byť úspešní na miestnej úrovni vďaka aktivistom a mimovládnym organizáciám, ak máme úspešné zelené firmy, prečo by sme to nemohli urobiť na celosvetovej úrovni?" pýtala sa v prejave Čaputová.
Zopakovala svoje vyjadrenia z pondelkového klimatického summitu, kde účastníkov informovala o pláne Slovenska zatvoriť uhoľné bane na Hornej Nitre. Slovensko sa okrem toho zaviazalo k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Prezidentka poukázala na dôležitosť dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z parížskej klimatickej dohody a vyzvala na "ďalekosiahle zmeny" v spôsobe podnikania, výrobe energie, ale aj v životnom štýle.
Podľa nej si súkromné firmy začínajú uvedomovať, že investície do zelenej ekonomiky môžu byť "ziskové a ekonomicky racionálne", keďže takéto opatrenia vytvárajú nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta.
