Zrak nám doslova vytreli naši západní susedia. Česi totiž obsadili 24. priečku a predstihli aj také veľmoci ako USA či Singapur. Našu krajinu podľa údajov z indexu najviac trápi prístup ku kvalitnému vzdelaniu, korupcia a problémy vraj máme v otázke náboženskej slobody. Čo na výsledky hovoria odborníci?!
Polepšili sme si síce o deväť stotín a získali skóre 80,43, stále nám ale v rámci 149 krajín sveta patrí 35. miesto. Na kvalitu života v jednotlivých krajinách sa nepozreli odborníci z neziskovky Social Progress Imperative len z pohľadu výkonnosti ekonomiky, ale zohľadňovali aj faktory ako dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti, bezpečnostná situácia v krajine či miera slobody jej obyvateľov. V rebríčku nás predbehli nielen Rakúsko (20. miesto), ale aj Poľsko (33. miesto) a Česko (24. miesto). Naši západní susedia si môžu povedať, že sa im žije dokonca lepšie ako Američanom, ktorí skončili na 26. mieste a ktorých autori rebríčka prirovnávajú v oblasti zdravotnej starostlivosti k Paname a v otázke bezpečnosti dokonca k Senegalu. Prvé miesta obsadili už tradične severské krajiny Nórsko a Dánsko, ku ktorým sa pridalo na 3. mieste Švajčiarsko. Na chvoste sa umiestnili Južný Sudán, Stredoafrická republika či Čad. Tieto krajiny majú veľké problémy vo viacerých oblastiach. Ľudia, ktorí tam žijú, majú zlý prístup k pitnej vode či zdravotnej starostlivosti.
Čo treba napraviť
(Ne)prístup k vzdelaniu
Slabinou Slovenska, za ktorú nám strhli body, bola aj oblasť vzdelania. Nielen prístup k nemu, ale aj celková kvalita. Podľa sociologičky nám priťažila zrejme segregácia detí z marginalizovaných komunít a prístup k základnému vzdelaniu. „Podľa mňa zavážili však aj ratingy, čo sa týka kvality škôl, kde vieme, že sa neumiestňujeme príliš dobre, a to je naozaj problém Slovenska,“ objasnila Porubänová. Zaujímavosťou z pohľadu našich susedov je fakt, že v Spojených štátoch majú horší prístup k základnému vzdelaniu ako v Poľsku.
Životné prostredie
Podľa rebríčka Slovensko zaostáva za vyspelými krajinami aj čo sa týka prístupu k energiám z čistých zdojov a pod našu úmrtnosť sa vo veľkej miere podpísalo aj znečistené ovzdušie. Podľa správy publikovanej v European Heart Journal pre znečistené ovzdušie zomrie ročne v Európe až 800-tisíc ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia považuje znečistené ovzdušie za jeden z troch najškodlivejších faktorov, Slovensko by sa malo viac zaoberať klimatickými zmenami,“ povedal pre Nový Čas hovorca Greenpeace Radek Kubala.
Náboženská nesloboda
Hoci u nás sa na prvý pohľad môže zdať, že nemôžeme mať so slobodou náboženstva žiaden problém, opak je pravdou. Nad hodnotením neziskovky však cirkevní hodnostári nechápavo krútia hlavami. „Nie som si istý, pre aké dôvody daný výskum hodnotí slobodu náboženstva negatívne. Z pohľadu Katolíckej cirkvi možem konštatovať, že na Slovensku v tejto chvíli vnímame slobodu vierovyznania ako dobrú, iste neporovnateľne lepšiu ako za čias komunistického režimu,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara. „Zlé umiestnenie v rebríčku môže byť len zlou interpretáciou toho, že 90 % ľudí sa hlási ku kresťanstvu a kritika smerovala skôr k migrantom a iným náboženstvám ako islam, budhizmus a podobne,“ vysvetlila sociologička Silvia Porubänová s tým, že Slováci sú v tomto smere málo rôznorodí.
V čom sme dobrí
Práva žien
Kladne sme boli hodnotení čo sa týka uplatňovania práv žien. Aktivistka a odborníčka na rodovú rovnosť Oľga Pietruchová tvrdí, že na miskách váh zavážilo zrejme aj to, že máme tretinu žien vo váde, a na čele štátu máme ženu prezidentku. „Kedysi bola situácia taká, že sme nemali ani jednu ženu na vrcholných politických funkciách a tak sme sa prepádavali. Dôležité je aj to sociálne zabezpečenie, máme nízku mieru úmrtnosti žien, čo sa týka domáceho násilia,“ povedala Pietruchová, ktorá ale dodáva, že negatívom pre ženu na Slovensku stále zostáva fakt, že je spochybňované jej právo na materstvo a jeho prípadné ukončenie.
Bezpečnosť
S krajinami, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom, vyšla naša krajina u odborníkov v pozitívnom svetle čo sa týka bezpečnosti. Kriminalita nie je medzi ľuďmi vnímaná ako najzávažnejší problém. „Kriminalita je u nás porovnateľná, alebo nižšia ako za bývalého režimu, teda v 70. a 80. rokoch 20. storočia,“ ozrejmil bezpečnostný analytik Juraj Krúpa.
AKO HODNOTÍTE KVALITU ŽIVOTA NA SLOVENSKU?
Róbert Vyskočil (62), dôchodca, Cejkov, (okr. Trebišov)
- V mojom prípade sa kvalita zlepšuje. Školstvo už nepotrebujem a zdravotníctvo zatiaľ nie, lebo zdravie mi slúži. Menej však sledujem politiku a viac sa venujem rodine, ktorá je vždy mojou veľkou oporou. Život mám teda radostný.
Adriana Patková (30), dizajnérka, Lišov, (okr. Krupina)
- Kvalita môjho života sa zlepšila najmä v tom, že v obci, kde žijem, bude po rokoch mobilný signál a otvorili tu aj obchod. Zlepšili sa teda služby. Navyše sú dostupnejšie aj domáce výrobky a teda sa vieme zdravšie stravovať.
Daniela Galajdová (23), pracovníčka banky, Bratislava,
- Život na Slovensku je hlavne teraz podľa mňa veľmi zložitý. Máme tu zakony, ktoré nefungujú.
CELKOVÝ REBRÍČEK
1. Nórsko
2. Dánsko
3. Švajčiarsko
4. Fínsko
5. Švédsko
6. Island
7. Nový Zéland
8. Nemecko
9. Kanada
10. Japonsko
----
35. Slovensko
