Trest mu súčasne s ambulantnou protialkoholickou a psychiatrickou liečbou uložil pražský mestský súd. Verdikt nie je právoplatný, Nácar sa proti nemu obratom odvolal. Spiacu Nikolku podľa rozsudku v opitosti dobodal, keď ju strážil. V hlavnom pojednávaní nechcel o čine vypovedať. Na polícii skôr uviedol, že mu "jednoducho hrablo".
"Niet pochýb o tom, že to, čo sa stalo, je obrovskou ľudskou tragédiou. Dvaapolročné dievčatko sa stalo predmetom agresie, bez akejkoľvek príčiny" konštatovala predsedníčka súdneho senátu Vlasta Langhamerová. "Do tejto situácie doviedla pána obžalovaného neschopnosť vysporiadať sa s alkoholom ako dospelý svojprávny muž," dodala.
Vražda sa stala 4. marca v byte v Horynově ulici v Prahe 11 v čase, keď bola matka dieťaťa na večernej smene v práci. Po návrate domov našla žena svoju dcéru mŕtvu na zemi, Nácar spal o kus ďalej pod stolom. Privolaní policajti a záchranári mužovi následne namerali v krvi 3,25 promile alkoholu.
Dvadsaťsedemročný Nácar neskôr povedal polícii, že pri strážení dievčatka vypil fľašu rumu a načal ďalšiu. Dieťa pri tom vykúpal a nakŕmil. Keď sa potom prebudil vedľa Nikolky na gauči, vzal zo stola dva kuchynské nože a napadol ju. Podľa znalcov by dievčatko vzhľadom k charakteru rán nezachránila ani okamžitá lekárska pomoc.
Vyučený zámočník trvá na tom, že si okolnosti útoku nepamätá. Má dlhodobo problémy s alkoholom a aj podľa svedkov už v minulosti mával v opitosti výpadky pamäte. V dospievaní tiež užíval heroín, pervitín a marihuanu. Sudkyňa upozornila okrem iného na to, že jeho rodičia sa mu snažili pomôcť a otec ho osobne odviezol do psychiatrickej liečebne, Nácar ale pomocnú ruku neprijal.
Obhajca obžalovaného navrhoval, aby súd skutok prekvalifikoval na trestný čin opilstva. Sudkyňa však poukázala na závery znalcov, podľa ktorých mal muž v čase vraždy zachované rozpoznávacie schopnosti a jeho ovládanie bolo kvôli alkoholu znížené len čiastočne. "Bol síce výrazne pod vplyvom alkoholu, ale rozhodne nie tak, že by nevedel, čo robí," poznamenala Langhamerová.
Nácar sa s družkou zoznámil, keď bola v piatom mesiaci tehotenstva. Uviedol, že mu nikdy nevadilo, že nie je biologickým otcom dieťaťa. Spoločne bývali najprv u jeho, potom u partnerkiných rodičov. Spolužitie ale neklapalo, a tak sa pár necelý mesiac pred vraždou presťahoval do podnájmu. Sudkyňa vzťah opísala ako "zložitý a komplikovaný, až toxický". Partneri podľa nej opakovane riešili rôzne konflikty.
Družka na súde uviedla, že Nácar sa k jej dcére vždy správal pekne a dievčatko ho oslovovala "otec". Dodala, že pre to, čo sa stalo, vôbec nemá vysvetlenie. Deň predtým sa vraj odvíjal úplne normálne, partneri sa nepohádali.
Za vraždu dieťaťa Nácarovi hrozilo 15 až 20 rokov väzenia alebo aj výnimočný trest.
