Pôvodný zámer revitalizácie celej oblasti v okolí Grandhotela a botanickej záhrady počítal s rekonštrukciou celej budovy a jej využitím ako multifunkčného priestoru pre reštauráciu, múzeum s projekciou, obchod a sociálne zariadenia, priblížil zámer riaditeľ strediska Vysoké Tatry Dušan Slavkovský.
Pri príležitosti 75. výročia lanovky vyzbierali prostriedky na nevyhnutné pamiatkové výskumy a ideovú súťaž. Pôvodný zámer využitia objektu ako multimediálneho kultúrno-muzeálneho priestoru s ďalšími službami však u pamiatkarov neprešiel a investor narazil na výrazné obmedzenia. Väčšina z plánovaných aktivít by sa totiž musela riešiť novou prístavbou. Keďže v tejto chvíli nie je jasné, ako bude vyzerať okolie objektu, nie je namieste realizácia akýchkoľvek iných zásahov bez toho, aby sme vedeli, ako zapadnú do konceptu, skonštatoval Slavkovský.
Dodal, že ich dlhodobým zámerom je zachovať technologické zariadenie lanovky, ide totiž o najstaršie zachované zariadenie osobnej visutej lanovky na Slovensku. Slavkovský tiež upozornil, že spoločnosť si uvedomuje kultúrno-spoločenskú hodnotu celého objektu, ktorý by si mal nájsť svoje miesto v celom stredisku. Pre jeho lokalizáciu však bez zatraktívnenia okolia a jeho ďalšieho využitia bude veľmi náročné nájsť zmysluplný projekt, ktorý by zabezpečil jeho životaschopnosť. Sme veľmi radi, že v spolupráci s Tatranským okrášľovacím spolkom sa podarilo oživiť a zachrániť budovu Encián na Skalnatom plese a boli by sme veľmi radi, keby sme boli rovnako úspešní aj v tomto prípade. Vnímame iniciatívu aj z radov vlastných zamestnancov, ktorí prikladajú ruku k dielu a prichádzajú s aktivitami a nápadmi, ako pomôcť budove pri jej záchrane, dodal Slavkovský.
Objekt si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu rovnako, ako to bolo v prípade objektu Encián na Skalnatom plese. Je potrebné riešiť strechu, okná, kúrenie, sanáciu murovaných konštrukcií a spracovanie režimu odvodnenia celého okolia stavby. Budovu priebežne kontrolujeme a zabezpečujeme tak, aby nedochádzalo k jej ďalšiemu poškodzovaniu. Staticky podľa našich preverení ohrozená nie je, ubezpečil hovorca TMR Marián Galajda s tým, že finančná náročnosť pamiatkovej obnovy stanice zatiaľ nebola vyčíslená. Na príklade Enciánu je však podľa neho zrejmé, že by išlo minimálne o šesťciferné sumy.
Pamiatkový úrad odporúča pristúpiť k obnove objektu na základe jeho vizualizácie z rokov 1945 - 1946 so zapracovanými dispozičnými zmenami. Budova bola totiž postavená ešte v rokoch 1936-1937, o desať rokov neskôr však prešla firmou Wiesner obnovou po tom, ako ju zničili ustupujúce nemecké vojská. Základný pôdorys objektu stanice, ako aj podlažnosť by mali ostať zachované a prípadná nová prístavba bude riešená ako novotvar pri nástupišti, jasne architektonicky odlíšený od pôvodnej budovy.
Stavba údolnej stanice lanovky je posledným dielom architekta Dušana Jurkoviča, ktorý je autorom aj ďalších tatranských historických budov. Dodávateľom technického zariadenia a realizátorom stavby bola firma Wiesner. Podľa pamiatkarov vyniká nerušivým osadením v teréne i podriadením dispozície funkcii budovy a autor návrhu pri tejto budove kvalitne skĺbil výnimočnosť miesta s architektonickým vyjadrením a požiadavkami technickej prevádzky. Z pohľadu technickej hodnoty bola stanica prvou budovou tejto funkcie na Slovensku a zároveň prvou osobnou stanicou visutej lanovej dráhy.
