Korunovačné slávnosti v hlavnom meste: Namiesto panovníka niesli len vzácne klenoty

Návrat do čias histórie silných kráľov! Uplynulý víkend žilo hlavné mesto korunovačnými slávnosťami.

V uliciach ste ale v tradičnom sprievode nestretli žiadneho panovníka. Na rozdiel od minuloročných korunovačných dní boli tohtoročné oslavy venované tomu, že ich v ich veľký deň mocnými mužmi a ženami urobilo - korunovačným klenotám.

Zámer organizátorov bol jasný - vyzdvihnúť dôležitosť symbolu korunovácií - kráľovskej koruny. „Aj králi prijímali korunu, aby jej slúžili. Uhorská koruna je vnímaná ako niečo, čo je nad kráľmi a národmi, preto aj samotný podtitul podujatia znie V mene koruny ", poznamenal Roman Bajzík, režisér podujatia. Korunovačný sprievod s replikami korunovačných insígnií sa počas soboty niesol od Bratislavského hradu uličkami Starého Mesta, odkiaľ sa vrátil späť na Hrad. Podobným podujatím boli koncom júna Korunovačné slávnosti, ktorých organizátorom je združenie Korunovačná Bratislava.

Otvoriť galériu

Korunovačné dni v Bratislave.

Zdroj: Ivan Kováč, Nový Čas

Len jediná kráľovná

Korunovačnými klenotami boli v Dóme sv. Martina v rokoch 1563 - 1830 korunovaní až desiati králi, no len jednu panujúcu kráľovnú a sedem kráľovských manželiek. Prvým korunovaným panovníkom bol Maximilián z rodu Habsburgovcov a slávna korunovačná éra Bratislavy končila korunováciou Ferdinanda V. Jedinou v Bratislave korunovanou vládnucou kráľovnou bola Mária Terézia, ktorá slávnostne prijala titul a korunu 25. júna 1741.

Koruna mala nevyčísliteľnú hodnotu

Katarína Nádaská, etnologička

- Koruna sa traduje od 1. panovníka Štefana Uhorského, ktorý ju dal zhotoviť, potom ju zrevitalizovali Habsburgovci a bola uložená na Bratislavskom hrade po obdobie 150 rokov počas obliehania Turkami.

Počas tohto obdobia sa všetky vysoké úrady stiahli do Bratislavy, ktorá sa ako vtedajší Prešporok stala na 150 rokov korunovačným mestom. Korunoval vždy najvyšší arcibiskup ako symbol cirkevnej moci.