Uviedol to pre agentúru SITA s tým, že by bol radšej, ak by si zvolenie nového predsedu či predsedníčky justícia zaobstarala vo vlastnej réžii. Podľa Gála má Slovensko dlhodobo problém s volenými funkciami, pretože o ne nie je veľký záujem. „Máme všeobecne problém s volenými funkciami, pretože mladší ľudia o ne nemajú záujem. Máme problém obsadiť napríklad post európskeho prokurátora, ale aj kandidátov na post ústavných sudcov. Nie je dostatok mladších generácií. Nejde o ojedinelý fenomén na Slovensku, ale problémy majú aj v zahraničí," povedal Gál na margo neúspešnej voľby šéfa najvyššieho súdu na pôde Súdnej rady SR.
„Bohužiaľ, ani teraz sa nepodarilo, ako už aj v minulosti, zvoliť na prvý pokus predsedu Najvyššieho súdu SR. Pozerajme sa do budúcnosti, nepoviem novinku, keď som sa už dávnejšie vyjadril, že keď sa voľba bude naťahovať, tak sa možno porozhliadnem po nejakom kandidátovi. Bol by som však radšej, ak by si tieto záležitosti vyriešila justícia samostatne," dodal Gál. Kandidáti, o ktorých hlasovali členovia najvyššieho poradného orgánu justície v pondelok 9. septembra, sa v ďalšom kole uchádzať nemôžu. Ide o Janu Bajánkovú, Ivettu Macejkovú, Soňu Mesiarkinovú a aj Štefana Harabina, ktorý síce svoju kandidatúru stiahol, ale neurobil to správnym spôsobom. Súdnej rade totiž iba adresoval e-mail s odkazom na vlastnú tlačovú konferenciu. Ak chce kandidát odstúpiť, musí zaslať písomné stanovisko. Bajánkovej vo finále chýbal k úspechu jediný hlas.
Voľba nového predsedu Najvyššieho súdu SR bude najskôr v závere októbra tohto roka. Po tom, ako Súdna rada SR nezvolila žiadneho z kandidátov na zasadnutí 9. septembra, vyhlási predsedníčka Lenka Praženková novú voľbu. Zákon hovorí o tom, že rozdiel musí byť minimálne 45 dní, maximálne 120. Na úspech potrebuje získať kandidát na post predsedu najvyššieho súdu minimálne desať hlasov členov súdnej rady. Môžu ho navrhovať jednotlivci alebo oprávnené inštitúcie. Po zvolení ho musí odobriť prezidentka Zuzana Čaputová.
