Modul Vikram bol v čase výpadku komunikácie len dva kilometre nad mesačným povrchom. Podľa priameho prenosu z kozmického centra ISRO indickí experti situáciu analyzujú. Poldruha tony vážiaci modul mal podľa plánu dosadnúť v oblasti južného pólu, kde sa ešte nikto o pristátie nepokúsil. Asi po štyroch hodinách potom malo z modulu vyjsť lunárny vozítko, ktoré sa malo venovať chemickej analýze odobratých vzoriek. O príčine nehody ani stave pristávacieho modulu zatiaľ nie sú žiadne informácie. Tento rok v apríli skončil neúspešne pokus Izraela, ktorého sonda Berešit (Beresheet) pristátie na Mesiaci nezvládla.
Indická misia má preskúmať krátery, ktoré by mohli obsahovať až 100 miliónov ton vody. Podľa vedcov by zásoby vody a minerálov v kráteroch mohli z Mesiaca urobiť vhodné miesto na zastávku pri budúcich ďalekých cestách do vesmíru, napríklad pri ľudskej misii na Mars.
Komplikácie s pristátím modulu znepokojujú okrem indických vedcov aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý chcel získané dáta využiť pre svoju misiu Artemis, ktorej cieľom je do roku 2024 znovu vyslať astronautov na prirodzenú družicu Zeme.
Pre Indiu malo byť dnešné pristátie vyvrcholením druhej misie k Mesiacu, kam v roku 2008 vyslala družicu Čandraján-1, ktorá krúžila okolo Mesiaca a ktorá bola o rok neskôr vyhlásená za stratenú. Súčasťou prvej generácie Čandrájanu bola aj dopadová sonda, ktorá sa nárazom o mesačné povrch zničila. Ako zatiaľ posledná tento rok v januári zdarne na Mesiac dorazila čínska sonda Čchang-e 4 s robotickým vozidlom.
