Nápad prejsť väčšiu vzdialenosť na bicykloch skrsol bratom v jeden podvečer pri pozeraní televízie. "Uvedomil som si, že v podstate netuším, ako vyzerajú mestečká a dedinky na západnom a na strednom Slovensku. Vtom mi napadlo, že by bolo skvelé prejsť celé Slovensko a poobzerať si ich. Opýtal som sa brata, či by bol ochotný ísť so mnou na bicykli a on neváhal ani sekundu, tak bolo rozhodnuté," hovorí dobrodružný Paťo. Netrvalo dlho a ich cesta sa začala!
Deň č.1
Nakoľko žijú obaja bratia v Manchestri, bicykle museli poslať do Bratislavy o pár dni skôr. Cestu naprieč Slovenskom odštartovali v sobotu 27. júla pred bratislavským nákupným centrom Eurovea. "Asi dvadsať minút po tom, ako sme vyrazili z Bratislavy, sme dostali prvý defekt. Prvý deň sme sa chceli dostať do Nitry, čo sa nám podarilo, aj napriek nie veľmi priaznivému počasiu. Nezastavila nás ani menšia havária na prechode v Senci," opisuje prvé nepríjemnosti. Cestou do Nitry sa zastavili na zopár kávičiek, zmrzlinu či langoš na hodoch v Lehote a prvý deň bol úspešne za nimi.
Deň č. 2
V nedeľu ráno vyrazili bratia z Nitry smerom na Zlaté Moravce. Pri dedinke Tekovská Breznica ich minula prvá búrka. Asi o pol hodinu však aj prvýkrát zmokli. Napriek tomu prešli až do Žarnovice, osviežili sa a pokračovali smerom na Zvolen. "Všetko bolo viac menej OK, až na to počasie, v podstate sme boli mokrí do nitky, keďže neustále pršalo. Do Zvolena sme došli neskoro v noci, ubytovali sa, a to bol koniec nášho dňa č. 2," dodáva Paťo.
Deň č. 3
Pondelok začali zasa v jednej zo zvolenských čistiarní! Zmoknutí cestovatelia potrebovali súrne vysušiť obuv a oblečenie a približne o 10:00 boli pripravení ísť ďalej. Pozreli si centrum Zvolena a vyrazili na cestu do Banskej Bystrice. Problém nastal pri odchode! V ceste im stála diaľnica, na ktorú nemohli vojsť. Rozhodli sa ju obísť po malej lesnej cestičke popri Hrone až do mestskej časti Šalková. "Po tom, ako sme dojedli obed v Brezne, opäť sa zatiahlo a začalo pršať. Stalo sa už tradíciou, že počasie sa od tretej popoludní totálne pokazí." Tak podľa Paťových slov prečkali búrku a potom vyrazili ďalej smerom na Heľpu. Asi o 10 minút ich zastihla ďalšia búrka. Bol to zlomový bod, kedy sa rozhodli, že už môžu pokračovať aj mokrí.
"Keď sme sa dostali pred dedinu Telgárt a uvidel som ten kopec, začal som premýšľať o tom, že to vzdám… Rýchla kofolka v miestnej krčme nás však nakopla, tak sme sa dokázali vyšplhať na kopec za dedinou a následne si užili asi najkrajšiu a najľahšiu časť celej cesty," pokračuje Paťo, ktorý to s bratom dotiahol až k vodnej nádrži Palcmanská Maša. Keď sa unavení dovliekli k miestnej ubytovni, mali za sebou už obdivuhodných 134 km. Tam im oznámili, že kapacity sú plné. Obvolali zopár miestnych nocľahární, ale bezvýsledne, tak sa obrátili na majiteľov posledného zostávajúceho penziónu. Mali šťastie - pomohli im napriek plnej obsadenosti.
Deň č. 4
V posledný deň vyrazili smerom ku Spišskej Novej Vsi, pred ktorou ich čakal poriadny výstup až hore na sedlo Grajnár. "Kávička v Spišskej, pripravení na odchod a tu zrazu problém na svete. Defekt na prednom kolese." Pred príchodom do Spišských Vlachov dostal Paťo pri prechádzani železničným priecestím ďalší defekt. V tej chvíli to mal chuť vzdať. Bratia dotisli bicykle až do miestnej predajne s cyklistickými potrebami, kde si s defektom opäť poradili a pokračovali v ceste do Krompách a obce Víťaz. "Stav bicyklov a fakt, že každá jedna dedina na východe je v doline, nám vôbec nepomáhali. Cesta domov zbehla rýchlo, pretože sme už vedeli, že sú to posledné kilometre. Dotiahli sme to až do Gregoroviec a bol to jeden veľký zážitok," uzatvára Paťo, ktorý je na výkon seba a brata Pala právom hrdý. Domov do Gregoroviec v okrese Prešov dorazili 31. júla!
Paťova a Paľova cesta naprieč Slovenskom v skratke:
- 4 dni
- 450 km
- 3 defekty
