Sexuálna orientácia je fluidné, binárne delenie na čisto hetero a homosexuálne je u človeka nezmyselné. Sexuálna príťažlivosť k inému človeku bez ohľadu na pohlavie neriadi jeden gén, neriadi ho ani niekoľko málo génov, zúčastňujú sa ho celé tisíce variantov. Ďaleko väčší vplyv na utváranie sexuálnej orientácie má prostredie a výchova. Vyplýva to z analýzy DNA pol milióna ľudí.
Vôbec najrozsiahlejšia genetická analýza tohto typu jednoznačne a trvalo vyvracia snahu nájsť "homosexuálny" gén. Homosexuáli totiž nemajú geneticky nič podobné, čo by mohlo pomôcť odhaliť práve podmienenie dedičnú informácií. Analýza zistila, že utváranie citovej príťažlivosti k rovnakému pohlaviu ovplyvňujú tisíce variantov génov, ktoré sú navyše vo svojej väčšine recesívne - teda majú slabý účinok.
"Negenetické faktory vrátane výchovy, osobnosti a prostredia majú ďaleko väčší vplyv na výber sexuálneho partnera," tvrdia autori, ktorých štúdiu publikoval prestížny vedecký časopis Science. Podľa molekulárnych biológov z Fínska, gény ovplyvňujú utváranie homosexuálneho cítenia len z jednej tretiny.
"Preskúmali sme úplne celý ľudský genóm a našli len hŕstku - presne povedané päť - oblastí, ktoré jasne súvisia s tým, či sa človek bude správať homosexuálne, teda mať vzťahy a sex s osobami rovnakého pohlavia," uviedol molekulárnej biológ doktor Andrea Ganna z Inštitútu molekulárnej medicíny vo Fínsku.
Štúdia tiež pomáha vysvetliť, prečo je sexuálna orientácia skôr fluidná záležitosť než jasne vymedzená binárna vlastnosť. Stopercentných homosexuálov a stopercentných heterosexuálov je minimum, hoci si to kvôli kultúre a výchove (predovšetkým tabuizácie homosexuality) mnohí odmietajú pripustiť.
"Predchádzajúce výskumy zaoberajúce sa touto témou boli príliš malé v sledovanej vzorke, a boli slabo preukázateľné," tvrdí doktor Ganna.
