Vizážistka hviezd Lucia Sládečková ukázala bývanie: Nečakané tajomstvo v pivnici

Lucia pochádza z Martina, kde bývala v paneláku do 15 rokov. Neskôr sa odsťahovala do Bratislavy, pretože miluje veľkomestá - aj preto, že ponúkajú viac možností nájsť si prácu. Nakoniec však ako ideálne miesto na bývanie zvíťazil Senec, kde kúpila dom priamo v chatovej oblasti na Seneckých jazerách. „Chcela som, aby malinká nebola zatvorená v nejakom menšom byte v Bratislave. Náš dom stojí pár metrov od vody, ktorá odbúrava negatívnu energiu. Okrem toho milujem chvíle, keď prídem domov a všade to hrá takou zvláštnou atmosférou, dýcha to tu krásnou dovolenkovou atmosférou. Cez leto je tu poriadne živo, je tu veľa dovolenkárov, ktorých môžete spoznať. V zime tu, naopak, nie je nikto a panuje úplný pokoj,“ opisuje.

 

Z chaty dom

Vizážistka vychováva svoju dcérku sama, veľmi jej však pomáha mama, ktorá sa za ňou presťahovala z Martina a nedávno prišiel aj otec. „Bez mamy by som nevedela fungovať, tak si životom putujeme spolu a je nám skvele. Vyhovuje mi mať rodinu blízko seba, pretože rodina je základ. Chcem, aby Lydka videla, že sa všetko dá, aby to videla už odmalička, že som sama mama a dokážem všetko zvládnuť.“

Malý domček má dve podlažia a záhradku. Najviac času trávi rodinka práve tam a v obývacej časti. „Tam sa vždy líčim a Lydka tam má svoj hrací kútik.“ So zariaďovaním domu nemala krásna mladá žena vôbec starosti. „Kúpila som ho úplne prerobený, zariadený, nový. Jeden deň som podpísala zmluvu a na druhý deň sme bývali. Nie je to síce dom mojich snov, na ten musím ešte viac pracovať, ale cítim sa tu veľmi dobre. Aby som bola v živote šťastná, nepotrebujem veľkú vilu. Som sama matka a som hrdá, že som vôbec po pôrode dokázala kúpiť dom. Kedysi to bola stará chata a keď som videla pôvodné fotky, bola som zdesená,“ smeje sa.

Má vínnu pivnicu

Záhradu má Lucia malú a slúži len na oddych. „Cítime sa tam veľmi dobre, donedávna sme nemali ani susedov, žiaľ, tu vyrástol ďalší dom. Keď sa vrátim z práce, milujem to ticho, ktoré tu panuje. Máme tu hojdačku, sedenie, pieskovisko, na pestovanie zeleniny alebo ovocia tu priestor nie je. Na terase však máme posadené paradajky, papriku a jahody. Chceme ju v budúcnosti zastrešiť, aby sa tam dalo celoročne sedieť.“

V dome je aj veľká vínna pivnica. „Tá tu tiež bola, my doma vôbec víno nepijeme, za rok a pol, čo sme tu, sme si neotvorili s maminou ani jednu fľašu. Keď malá zaspí a chceme si pokecať, dáme si vaječný likér a pomaly ho cuckáme. Najviac v pivnici trávime dlhé zimné večery.“ V kuchyni sa Lucia príliš nezvŕta. „Nie som typická kuchárka, nemám na to vôbec čas. Viem síce variť a ľudia vravia, že aj veľmi chutne. Keď už niečo uvarím, všetci sú prekvapení, čo sa stalo,“ hovorí so smiechom.

Keď je teplo, Lucia vybehne za bránu a už je na Seneckých jazerách, kde sa s dcérkou kúpu a stretávajú s priateľmi. „Stále sme medzi ľuďmi, snažím sa Lydku socializovať, aby bola medzi detičkami.“ Ako sama vraví, na dome treba stále niečo upravovať a prerábať. „Stále niečo chátra. Napríklad nedávno nám začalo na pergole černieť drevo. Zháňali sme teda tesárov, stolárov, rôznych ľudí, či nám to prídu spraviť a keďže to pre nich nebola až taká veľká zákazka, nezohnali sme nikoho. Nakoniec sme sa narobili my dve s mamou, kúpili sme brúsky, lak a svojpomocne sme to zvládli. V budúcnosti si určite niečo zas nájdeme, čo treba prerobiť. Ženy proste dokážu všetko,“ uzatvára odhodlane.