Nemí svedkovia hrdinských bojov proti fašizmu! Vo štvrtok si pripomenieme 75. výročie od vypuknutia Slovenského národného povstania.
Jedným z najstarších múzejných exponátov s evidenčným číslom 5 je v Múzeu SNP horský kanón vz.15, ktorý vyrobila Škoda Plzeň. „Tento exemplár bojoval ešte počas prvej svetovej vojny, potom slúžil v československej armáde a pravdepodobne bojoval aj na východnom fronte po boku Nemecka za čias tzv. slovenského štátu,“ vysvetľuje historik Marián Uhrín z Múzea SNP v Banskej Bystrici.
„V roku 1944 sa kanón nachádzal vo vojenskom sklade vo Zvolene a hneď v prvých dňoch Povstania putoval ako výzbroj delostreleckej batérie (vojenskej jednotky) na bojisko do Turca. Batérii velil nadporučík delostrelectva Fedor Duchoň a počas celého Povstania bola v boji veľmi úspešná.
Koncom októbra, keď sa končil odpor povstaleckej armády, sa batéria presunula na Poľanu a stále zostávala v palebnom postavení, aby bola schopná čeliť prípadnému útoku Nemcov. Napriek tomu, že sa iné povstalecké jednotky už postupne rozpadli, Duchoňova batéria, zrejme ako vôbec posledná povstalecká jednotka, zostala schopná bojového nasadenia až do 11. novembra 1944. Potom veliteľ vyhodnotil, že už nemá zmysel ďalej pokračovať, delá rozobrali, zakopali a jednotka skončila - niektorí odišli domov, iní padli do zajatia a ďalší sa pridali k partizánom. Po vojne delá vykopali, zmontovali, odviezli do Brezna do kasární, kde ich prevzala československá armáda. A jedno z týchto diel sa dostalo až sem do múzea.“
Vojtech Ábel bol dôstojníkom slovenskej armády, veľký protifašistický bojovník z Piešťan, kde je dnes po ňom pomenovaná aj ulica. „Pôsobil ako stotník - kapitán automobilového vojska.
Bol odborníkom na používanie áut v armáde a po vypuknutí SNP sa pridal k povstaleckým vojakom. Neskôr ho postihla choroba, preto sa nepridal k partizánom, ale vrátil sa domov do Piešťan, no miestni gardisti ho udali. Bol zatknutý a zahynul v nemeckom koncentračnom tábore Mauthausen. Okrem služobnej uniformy po ňom zostala zachovaná aj táto letná vychádzková rovnošata,“ ukazuje Uhrín.
V skanzene, ktorý je súčasťou Múzea SNP, sú odstavené aj vozne s maskovacím náterom.
„Povstalci postavili tri obrnené vlaky - Štefánik, Hurban a Masaryk. Po SNP vlaky ukoristili Nemci a po vojne sa zachovali iba tri vozne - jeden skončil v šrote, dva sa podarilo zachrániť a sú u nás v skanzene. Jeden z nich - tankový vozeň - pochádza z vlaku Štefánik a v jeho vnútri je zabudovaný tank Škoda LT vzor 35, ktorých je na svete asi iba šesť. “
Medzi stovkami vzácnych exponátov nájdete aj ľahký guľomet.
„V Čremošnom začiatkom októbra 1944 prebiehali ťažké boje s Nemcami a našim sa ich napokon podarilo zastaviť. Bojoval tu aj peší prápor Breza a práve v jeho zákopoch v 60. rokoch minulého storočia pracovníci Múzea SNP našli okrem iného vojenského materiálu aj tento guľomet.“
V jednom stojane vidíme zvláštny šliapací stroj. „Je to zubná vŕtačka na nožný pohon.
Patrila dentistovi židovského pôvodu Bergerovi, ktorý sa musel ukrývať pred Nemcami. Po Povstaní našiel útočisko v pôsobisku partizánskej armády Stalin, a keďže mal toto zubárske vybavenie, staral sa o chrup partizánov.“
V Múzeu SNP sú uschované aj veľmi cenné exponáty. „Patria medzi ne napríklad osobné veci organizátorov Povstania - generála Viesta a generála Goliana a majora Nosku,“ prezrádza historik. Generál Rudolf Viest bol veliteľom povstaleckej armády a zo všetkých síl sa snažil zastaviť postup nemeckých okupačných vojsk na Slovensko. V novembri 1944 ho spolu s ďalším významným generálom Jánom Golianom zajali nemecké jednotky.
Nezlomili ich ani drsné výsluchy nacistov - stáli si za svojím a neúnavne opakovali, že veria v porážku fašizmu. Odsúdili ich na smrť a miesto ich popravy nie je dodnes známe. „Obaja títo muži zostanú natrvalo zapísaní hrubými písmenami do povstaleckej histórie Slovenska, hoci sa vytúženej slobody v roku 1945 nedožili. Uniforma patrila generálovi Viestovi, kožený plášť generálovi Golianovi a vyznamenania, hodinky patrili majorovi Noskovi, zástupcovi generála Viesta a neskôr partizána, ktorý sa ako jediný z tejto trojice dožil konca vojny.“
