Hamdúk zložil prísahu počas krátkej ceremónie len onedlho po tom, ako do sudánskej metropoly Chartúm pricestoval letecky z Etiópie, kde od roku 2011 zastával vysoký post v Ekonomickej komisii OSN pre Afriku. Známeho ekonóma nominovali za premiéra lídri prodemokratického protestného hnutia, ktorí v uplynulých dňoch uzavreli s armádnym vedením dohodu o spoločnom vládnutí.
Už skôr v priebehu dňa zložili prísahu aj členovia novej sudánskej "zvrchovanej rady", ktorá krajinu povedie počas trojročného prechodného obdobia k civilnej vláde. Zvrchovaná rada je spoločným orgánom armády a prodemokratického protestného hnutia a nahradí doterajšiu vládnucu vojenskú radu. Šéf novej rady, generál Abdal Fattáh Burhán, bude hlavou štátu.
Dohoda oboch strán nazvaná "ústavná deklarácia", ktorá má v Sudáne vytvoriť podmienky na prechod k civilnému režimu, predpokladá okrem vymenovania zvrchovanej rady a kabinetu ministrov vedeného premiérom aj vytvorenie zákonodarnej rady, v ktorej má tvoriť väčšinu hlavná koalícia protestných zoskupení. Zákonodarná rada má zasadnúť v priebehu najbližších troch mesiacov.
Zvrchovaná rada má 11 členov - šiestich civilistov a piatich príslušníkov armády. Na čele krajiny má stáť niečo vyše troch rokov, kým sa neuskutočnia voľby. Prvých 21 mesiacov bude novej rade predsedať generál Burhán, doterajší šéf vládnucej vojenskej rady, ktorého má následne na 18 mesiacov vystriedať civilista.
Najnovšia dohoda vznikla po takmer ôsmich mesiacoch protestov v Sudáne. Tie boli namierené spočiatku proti dlhoročnému autokratickému prezidentovi Umarovi Bašírovi a následne proti vojenskej rade, ktorá prevzala v apríli moc po Bašírovom zosadení. Napätie medzi protestujúcimi a vojenským vedením sa vystupňovalo po zásahu z 3. júna, keď bezpečnostné zložky zasiahli proti dlhotrvajúcemu okupačnému protestu v Chartúme, pričom desiatky ľudí usmrtili.
