Už po deviaty raz ich sem pozvali bratia Kollárovci, ktorí sa svojou hudbou rozhodli spojiť túto originálnu komunitu. Tá sa vyznačuje nielen typickým jazykom, ale i výšivkou či krojmi. Z čoho pozostávajú a čo ich odlišuje od ostatných?
V polovici augusta patrí Červený Kláštor už tradične Goralom. Pozývajú ich sem Kollárovci z rovnomennej hudobnej skupiny. „Tu sú naše korene a našim priaznivcom sme sa rozhodli ich predstaviť. Pochádzame síce z Kolačkova, ale Pieniny sú náš umelecký domov,“ prezradil Tomáš Kollár. Do Červeného Kláštora zavítalo tento rok na 9. ročník podujatia úctyhodných 10-tisíc Goralov aj ich priaznivcov, chýbať preto nemohli ani ich tradície a zvyky. Albín (60) a Jozef (59) napríklad prišli s typickou vyšívanou goralskou zástavou. „Náš kroj je zelený a aj zástava je preto taká,“ opísal nám Albín, ktorý megakúsok dostal ako dar. Tradície si však prišli uctiť aj mladí. Šimon (20) z oravskej Hladovky sa sem vybral spolu so svojou láskou Viktóriou (18) a ochotne zapózoval v typickom goralskom kroji. Jeho základom je bohato zdobený kaňak, čiže klobúk, ktorý má pierko zastoknuté podľa toho, či je mládenec v chomúte, alebo ešte nie. „Okolo klobúka je rad mušlí. Je niekoľko teórií o ich počte. Gorali boli pltníci a keď došli k Baltickému moru, tak si jednu mušľu prišili, čiže koľkokrát došli s plťami k moru, toľko mušlí mali na klobúku. No hovorí sa aj o mušliach ako platidle, ale aj počte frajeriek,“ vraví so smiechom. Nechýbajú ani typická vesta, zdobená košeľa a poctivé nohavice zo súkna. „Na nohách má Goral kerpce a nohavice mu drží široký kožený opasek,“ dodal.
