Neuvedomujú si pritom, že nevidiaceho tak môžu dostať do veľmi nebezpečnej situácie. Podľa Kataríny Štulajterovej z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy sú vodiace zvieratá v postroji maximálne sústredené na svoju prácu. Akékoľvek vyrušenie môže spôsobiť, že si nevšimnú prekážku alebo koniec chodníka a svojho majiteľa tak vystavia riziku pádu alebo dopravnej nehody.
„Naše psíky sú veľmi milé a vyzerajú byť priateľské, takže ľudia často neodolajú tomu, aby sa im prihovorili alebo ich pohladkali. Ale keď ich niekto okrikuje alebo hladká, tak ich vyruší a potom sa môže stať niečo, čo klienta naozaj ohrozí. Takéto veci rozhodne netreba robiť, prípadne sa najprv treba spýtať majiteľa psa,“ vysvetlila Štulajterová.
Negatívne skúsenosti majú viacerí majitelia vodiacich psov. „Často sa mi stáva, že idem prejsť cez zebru, a zrazu ma chytí za ruku pán a ide ma previesť. Musím mu slušne povedať, že pes mi pomôže a on mi svojou snahou toho psa mätie. Alebo mi pes označí schody a ľudia mi hovoria, že môžem ísť, ale ja viem, že musím postáť. Často sa mi stáva, že chcú psa, keď je v postroji, hladkať, tak im hneď poviem, že nemôžu, pretože pracuje. Ale niektorí už vedia, že to nemajú robiť, pretože občas počujeme mamičky, ako hovoria svojim deťom, že psík sa nehladká, lebo pomáha tete,“ hovorí o svojich skúsenostiach Eva Kaletová.
Nevidiacim sa dokonca stáva, že niektorí ľudia sa pokúšajú vodiaceho psa kŕmiť. Podľa Štulajterovej v takom prípade hrozí, že psa môžu celkom pokaziť a zmariť tak dlhé týždne jeho špeciálneho výcviku. „Jednej našej klientke v električke kŕmili jej psa rožkami. Ten pes si potom na to rýchlo navykne. My ich trénujeme na to, aby neňuchali, nebehali, nejedli to, čo nájdu na ulici, a keď verejnosť toho psa pokazí, tak nevidiaci má problém skontrolovať, či psík ide presne alebo sa obzerá po nejakom jedle,“ povedala Štulajterová.
Jej slová potvrdila aj majiteľka vodiaceho psa Eva Barániková. „Naozaj to kŕmenie a hladkanie psa na verejnosti je veľmi rušivé. Mám s tým, žiaľ, skúsenosti. Ja mám do istej miery aj zrakovú kontrolu, ale človek, ktorý vôbec nevidí, veľmi ťažko identifikuje, prečo ho pes ťahá niekam inam, ako je zvyknutý, iba preto, lebo mu niekto núka niečo na jedenie. Takže apelujeme na ľudí, aby takéto veci nerobili,“ zdôraznila Barániková.
Podľa cvičiteľov psov si verejnosť musí uvedomiť, že vodiace zvieratá nie sú domáci miláčikovia ani roboty. „Sú to živé tvory, ktoré musia s nevidiacim spolupracovať. Nie je to tak, že by pes bol automat, ktorý sa zapne a zavedie klienta priamo do práce. Ten nevidiaci musí ovládať trasu, ktorou chce ísť, a dáva psovi povely. Dôležité je, že pes zastavuje napríklad na schodoch, na okrajoch, pri terénnych prekážkach a vie aj vyhľadať zastávku, smetiak alebo lavičku na sedenie. Je to pre neho práca, pri ktorej musí byť maximálne koncentrovaný, preto by ľudia vodiaceho psa v postroji v žiadnom prípade nemali oslovovať, hladkať, alebo nebodaj kŕmiť,“ pripomenula Štulajterová.
