Najbohatšou stranou zostáva stále Smer, ktorý sa môže pochváliť majetkom v celkovej hodnote viac ako 11 miliónov eur, nasledovaný je hnutím OĽaNO a stranou Sme rodina Borisa Kollára.
Milióny z našich daní si rozdeľujú strany, ktoré vo voľbách dosiahli viac ako 3 percentá. Ministerstvo vnútra aj tento rok zverejnilo hospodárenie 56 z nich. Z informácií sa dá vyčítať, aký majetok strany obhospodarujú, aké mali minulý rok výdavky či koľko záväzkov nestihli zaplatiť. Z údajov je zrejmé aj to, koľko dostali zo štátneho rozpočtu, od svojich členov či donorov.
Jednoznačne najlepšie je na tom strana Smer, ktorá sa môže pochváliť majetkom vo výške viac ako 11 miliónov eur a najvyšším štátnym príspevkom. Druhý najväčší kus zo štátnej kasy na základe výsledkov volieb odhryzla SaS - viac ako 1,2 milióna eur a treťou najbohatšou stranou z tohto hľadiska bolo Matovičovo hnutie OľaNO s viac ako 1,1 milióna eur.
Naopak, najmenej dostalo KDH, ktoré sa síce do parlamentu nedostalo, ale na státisícové dotácie nárok má, keďže prekročili o 3 % kvórum. Naopak, najštedrejšiu členskú základňu má strana SPOLU, kde sa im podarilo vyzberať viac ako150-tisíc eur. Finančné dary za viac ako 300-tisíc zase prijali v neparlamentnom Progresívnom Slovensku, ktoré však vlastní majetok len v hodnote niekoľkých desiatok tisíc eur.
Na čo míňali
Otázku, na čo míňali najviac peňazí, sme zaslali všetkým stranám, ktoré majú reálnu šancu dostať sa po budúcich voľbách do parlamentu. Odpoveď prišla však len z niektorých centrál. „V roku 2018 sme vynaložili finančné pro- striedky najmä na bežné prevádzkové náklady, ako aj na propagáciu dosiahnutých výsledkov a opatrení pre ľudí. Čo sa týka ušetrených prostriedkov, tie využijeme v tomto roku na predvolebnú kampaň do parlamentných volieb,“ prezradila hovorkyňa Mosta Klára Debnár. „Principiálne sme najviac finančných pro- striedkov vynaložili na kampane uplynulých volieb a kúpu kancelárskych priestorov pre stranu,“ ozrejmila Michaela Jurcová za Sme rodina.
PS zase tvrdí, že peniaze išli najmä na mzdy zamestnancom a „služby spojené s chodom hnutia“. K majetkovým pomerom SaS sa vyjadril aj generálny manažér strany Roman Foltin. Uviedol, že najviac financií vynaložili na volebnú kampaň, mzdy a nájomné. „Najväčšiu časť majetku strany tvoria autá, reklamné stany, nábytok a interiérové zariadenie,“ dodal.
Systém odmeňovania by sa mal zmeniť
O tom, že strany by nemali byť financované zo štátneho rozpočtu, sa tu hovorí už roky. V parlamente takýto návrh zákona však nikdy neprešiel. Politológ Ján Baránek hovorí, že nové strany nemajú rovnakú štartovaciu dráhu. „Tu by som urobil zmeny a zliberalizoval by som financovanie. Pretože je jasné, že nové strany sú závislé od darov a tu je priestor na korupciu,“ vysvetlil Baránek s tým, že by to bolo oveľa transparentnejšie. Odborník tvrdí, že volebný zákon by bolo treba kompletne prekopať. Na pováženie podľa neho je aj to, či by strany, keď už sú financované štátom, nemali ísť do parlamentu už po dosiahnutí 3 % kvóra.
