V rozhovore pre Nový Čas Nedeľa o sebe Gizka prezradila, ako vychádza s mladou generáciou, prečo chcela po roku vzdať nakrúcanie Svokry a čo si myslí o boji za práva homosexuálnych párov.
Ako trávite horúce letné dni?
Prežívam veľmi zaujímavé leto. Pred pár mesiacmi som sa rozhodla, že chcem viac rozumieť mladej generácii. Chcela by som vedieť, čo ich baví, čo ich teší a z čoho majú smútok. A to preto, že mám päť vnúčat od 15 do 23 rokov. Toto je práve tá veková kategória, ktorá sa, podľa môjho názoru, dnes dosť zmieta. Mladí sa hľadajú, a myslím si, že sa hľadajú príliš dlho. Majú dosť veľké očakávania, na druhej strane, nemajú toho veľa čo ponúknuť. A toto všetko vidím, vnímam to nielen na vlastnej rodine, ale aj v okolí. Lebo chodím s otvorenými očami, odkedy ich mám zoperované, vidím všetko! Aj to, čo by som nemala! (smiech)
Takže to mám chápať tak, že aj vďaka vnúčatám ste stále mladá?
Povedala som si, že nechcem, aby ma vnúčatá zo svojho života vylúčili. Tým pádom sa nemôžem hrať na skúsenú starú babu, ktorá všetko videla a všetko vie. Pretože to neplatí. Pracujem na sebe, veľkým tempom sa oboznamujem s novou technológiou. To, čo napríklad moje rovesníčky nerobia. To už je zázrak, keď niektorá moja rovesníčka povie, že už vie poslať esemesku. Mne to už dnes nestačí. Vymenila som tlačidlový mobil za smartfón a reagujem na celý svet. Používam mail, whatsapp, skype, som na instagrame...
Oceňujú to vnúčence?
Veľmi, lebo dokážem okamžite reagovať. Ale vedia, že babka nechce na tomto „computeri“ tráviť veľa času. Používam mobilné aplikácie len na to najnutnejšie, lebo si nedám vziať „my time“, ako vravia mladí, teda čas pre seba. Niečo si prečítam, vylúštim si sudoku a to chce čas. Stane sa, že mám aj niekoľko hodín vypnutý mobil, lebo nechcem byť rušená. Vnúčatá už majú svoj život, som prítomná v ich živote, hoci nie natoľko ako v detstve. Mám z nich obrovskú radosť.
Zdedili po vás umelecké gény?
Dcéra Scarlett (47) žije s rodinou v Anglicku a teraz sme boli najstaršej vnučke Rebecce (22) na promóciách. Skončila filmovú produkciu v Portsmouthe. Aj ďalšie vnučky študujú na umeleckých školách, Sophie (20) študuje gitaru a spev a vnučka Casiell (15) študuje v Londýne muzikálové herectvo. Darí sa aj vnúčatám od syna. Roland (50) býva v Bratislave. Vnuk Roland (23) skončil elektrotechnickú priemyslovku, Laura (19) sa chystá na vysokú školu. Najmladšia dcéra Marta (39) ešte deti nemá.
Vnúčatá vám zjavne robia radosť. Ako sa vám pozdáva svet mladých? Hovoríte, že vás naučili orientovať sa v technologických novinkách, ale čo napríklad môžete naučiť vy mladých ľudí?
Nedávno som dostala ponuku od jednej banky. Zistilo sa totiž, že dnešní mladí nevedia narábať s peniazmi. Nemajú finančnú gramotnosť a banka im ponúka účet s finančným bonusom. Najprv som si povedala, že prečo by som to mala ponúkať ja vo svojom veku? Lenže, zistila som, že sa vlastne s mladými navzájom oťukávame. Sú to youtuberi, hip-hoperi, cestovatelia, umelci, ktorých mladí sledujú. Tým, že sa pýtam na ich svet, zaujímam sa, prečo to robia, ako sa cítia, vlastne prichádzam bližšie k mladej generácii. A keď zisťujem, že títo mladí ľudia majú milión pozretí na internete, tak to už je čo povedať. To je nepochopiteľné!
Ako to vnímate? Lebo o tom môžu mnohí umelci len snívať!
Presne tak. A toto ma zaujímalo, prečo je to tak. Zistila som, že je to vlastne podobné ako kedysi. Mladí sa nechcú na starých podobať. Oni chcú skúšať nové veci. Ale ja napriek tomu vidím, že nie každá z týchto vecí, ktorá má toľko zhliadnutí, si to aj zaslúži. Z môjho pohľadu to často nie je až také hodnotné, ale z pohľadu tínedžera to má obrovskú cenu. Keď si trebárs niekto premaľuje vlasy, je to čosi ako protest.
Nezdá sa vám to trochu povrchné?
Je to povrchné a pri rozhovore s mladými väčšinou prídem na to, prečo je to tak. Ale myslím si, že je to prechodné, takže nehádžem flintu do žita. Ja som ochotná s nimi debatovať, tráviť čas a vypytovať sa. Chcem im porozumieť, hoci niekedy sa mi darí a niekedy nedarí. Myslím si, že si ma obľúbili, lebo máloktorá teta v mojom veku sa o nich tak zaujíma. Babka väčšinou vnuka odbije: „Daj pokoj, za našich čias...“ Lenže musíme si uvedomiť, že mnoho vecí z našich čias platí aj dnes. Napríklad ľúbim ťa, odpusť, prepáč, prosím, potrebujem ťa – to stále platí. Slovo a charakter musia mať váhu. Tieto veci sa nemenia. Ale veľmi veľa vecí sa zmenilo.
Čo napríklad?
Napríklad už neexistujú také zamestnania, ktoré boli za našich čias. Sú nové a do tých im už my nevieme hovoriť. A práve k tým novým potrebujú tie komputry, mobily a babka vidí iba to, že on ťuká do toho telefónu. Ale on vtedy pracuje! Ja sa to snažím vysvetliť mojim rovesníčkam, ktoré majú staromódne názory a vravia, že mládež za nič nestojí.
A ako to tie vaše kamarátky berú?
Priznám sa, že sa radšej týmto témam vyhýbam. (smiech) O mnohých mojich aktivitách moje kamarátky ani nevedia. Nemajú totiž možnosť to skontrolovať. Majú tie staromódne mobily, tak nevedia, že ja teraz tiež fičím na youtube, na instagrame.
O čom sa potom rozprávate?
Prispôsobujem sa ich témam. Žiaľbohu, to sú choroby a seriály, ku ktorým ja nemám čo dodať. Nabádam ich, aby sa viac hýbali, a ony ma podpichujú, že mám vrtuľu v zadku. Áno, mám vrtuľu v zadku, lebo radšej idem pešo do obchodu, ak idem kúpiť niečo malé. Bez pohybu nie je život. Ale momentálne veľmi veľa debatujeme o mojej pripravovanej retro kuchárskej knihe Gizka radí – varte doma. Po spievaní je varenie moja druhá vášeň. V knihe nabádam ľudí, aby varili doma. Pretože nie je jedno, čo jeme. V dnešnom uponáhľanom svete je jednoduchšie dať deťom pár eur, nech si niečo kúpia v školskom bufete.
Čo si o tom myslíte?
Myslím si, že vždy sa dá nájsť čas na to, aby sme deťom pripravili chutnú nátierku na desiatu, nakrájali im ovocie a zeleninu do misky. Lebo, povedzme si úprimne, kto skontroluje, čo si dieťa skutočne kúpi? Možno to budú aj cigarety... A keď je mama zaneprázdnená, môže desiatu pripraviť otec. Dnes už nerozdeľujeme tak striktne ako kedysi ženské a mužské práce. Pri raste dieťaťa musí byť prítomný aj otec. Toto je správny model rodiny, kde aj muž aj žena niečo deťom odovzdajú, venujú im to najvzácnejšie na svete, a to je svoj voľný čas.
Vravíte o správnom modeli rodiny a vzorci žena, muž a dieťa. Nedávno však bol v Bratislave Dúhový pochod na podporu práv gejov a lesbičiek. Aký máte názor na rodiny, kde deti vychovávajú homosexuálne páry?
Ja ich neodsudzujem. Títo ľudia sú iní nie preto, že chceli byť iní, ale preto, že to dostali do genetickej výbavy. Prikláňam sa však k tomu, že dve ženy skôr vychovajú dieťa, u mužov si to dosť dobre neviem predstaviť. Napríklad ako budú dvaja muži vychovávať dievčatko... Je to u mňa tak pol na pol. Myslím si, že pre to dieťa to nie je žiadne plus, ak vyrastá s dvomi ženami či dvomi mužmi. Na druhej strane chápem, že aj inak orientovaná žena chce byť matkou a muž otcom. Som veriaca a z môjho pohľadu to nie je tradičný model rodiny.
Otázka je, či nefunkčná tradičná rodina je pre dieťa výhrou...
Iste, treba sa zamyslieť aj nad tým, či pre dieťa je lepšie žiť v rodine, kde jeden z rodičov je alkoholik, týra rodinu, bije deti... Ale ako vravím, o čosi viac si viem predstaviť výchovu dieťaťa pri dvoch ženách ako pri dvoch mužoch. Ale ani tam to nevylučujem. Muži by si asi mali vziať do výchovy chlapca, lebo deti kopírujú svojich rodičov. A prečo by malo nejaké dievčatko kopírovať mužov? Napriek všetkému si totiž myslím, že dve ženy zvládnu výchovu dievčat aj chlapcov. Napokon, rozvedené ženy to robia od nepamäti.
Veľa z vašich postojov, názorov a rád ste päť rokov prezentovali v relácii Svokra. Koľko rodín si zobralo vaše rady naozaj k srdcu a zmenili svoj život?
Pri odchode z rodín som mala v 80 % prípadov pocit, že som veľmi pomohla a že to aj bude fungovať. Žiaľbohu, pravda bola iná. Nepátrala som po tom, ako sa vyvíjali ich životy, ale dozvedela som sa, že po krátkom čase boli mnohé presne tam, kde predtým. Myslím si, že tí ľudia nemali dostatok síl na zmenu. Mnohí si odvykli pracovať a radšej boli na podpore. Namiesto toho, aby svojim deťom dali kvalitné jedlo, kupovali si naďalej cigarety, alkohol a pozerali seriály. Vzdali to.
Nezunovalo vás po čase stále niekomu radiť a pomáhať, ako riešiť neľahkú životnú situáciu?
Ja som už po prvom roku nakrúcania odhalila, že to nemá pre rodinu ten dosah, aký by som si priala. Kým som bola prítomná v rodine, brali zo mňa energiu a uverili mi. Bola to počiatočná eufória, že super, zvládneme to! Ale keď som si uvedomila, že to tak nie je, mala som dilemu, či to má význam. Odpoveď však bola jasná – áno, má to význam, pretože sú tu diváci, ktorí sa na to pozerali. A hoci som trebárs nepomohla rodine, v ktorej som reálne nakrúcala, pomohla som možno mnohým rodinám, ktoré Svokru sledovali. Mala som spätnú väzbu, že pani Gizka, veď my sme sa v tom príbehu našli! To mi dalo energiu, krídla a odhodlanie, že som to robila päť rokov.
Mimochodom, práve pre vašu zaneprázdnenosť aj pre nakrúcanie Svokry ste nemali veľa voľného času pre svoje kamarátky. Nebohá herečka Magda Paveleková († 84) sa na to ponosovala aj v médiách. Ako vám to vtedy padlo?
Na Majdu si spomínam paralelne tak, ako si spomínam na svojich rodičov. Moja mama bola len o rok staršia od Majdy. Keď Majda zomrela, prežívala som akurát veľmi ťažké obdobie. Pretože mi zomrela mama a otec potreboval 24-hodinovú opateru. Zo začiatku som mala pocit, že to zvládnem sama, ale neskôr som si musela prizvať pomoc. K tomu všetkému som nakrúcala Svokru a Majda nevedela pochopiť, že nemám na ňu toľko času ako predtým. Navyše mám manžela, tri deti a päť vnúčat, takže na kamarátky som nemala toľko času, koľko by Majda chcela. Bolo mi ľúto, že aj vzhľadom na chorých rodičov nemôžem navštevovať tie naše babince tak často, ako bola zvyknutá. Lenže rodičia mi boli prednejší. Čas však všetko lieči a všetko vysvetľuje.
Ako to myslíte?
Viete, videla som, ako choroba zmenila môjho otca, a chápala som, že Majda pod vplyvom zdravotných ťažkostí niektoré veci vidí ináč. Odkedy nie je medzi nami, aj v našom vychýrenom babinci je tej srandy menej.
