Ferdinand Milučký sa venoval nielen architektúre, ale aj tvorbe v pamiatkovom prostredí, urbanizmu, interiéru či výstavníctvu. Medzi jeho známe a oceňované projekty patria Krematórium a urnový háj v Bratislave, Dom umenia v Piešťanoch alebo bratislavské sídlisko Trávniky. Autorsky sa podieľal aj na budovách československých, dnes už slovenských, veľvyslanectiev v Moskve a Ríme. Dlhé obdobie sa venoval aj tvorbe v pamiatkovo chránenom prostredí Bratislavského hradu a jeho okoliu.
Narodil sa 26. septembra 1929 v Rajci v rodine klampiara. Po absolvovaní žilinského gymnázia študoval na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Podľa vlastných slov počas celého tvorivého života zápasil o kvalitu. Tento Milučkého zápas sa pretavil do mnohých jeho diel. Jedným z najoceňovanejších je Krematórium a urnový háj v Bratislave, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou. Na projekte bratislavského krematória, prvého na Slovensku, pracoval od roku 1962 až do roku 1968. Krematórium nesie všetky charakteristické znaky Milučkého vnímania architektúry, v ktorej dominuje princíp viacerých rovnobežných stien. Jeho cieľom bolo vytvoriť čo najabstraktnejšiu architektúru, oslobodenú od stavebných detailov.
"Krematórium je jedinečný príbeh v mojom živote. V máji 1962 mi zomrela mama a v lete som mal už na stole skice krematória. Vedel som, že to spravím jednoduché, krajne abstraktné. Bola to atypická skladba od základu, vtedy bolo všetko typové a štandardné, napriek tomu to atypické som si presadil," povedal v roku 2015 v rozhovore pre TASR Milučký. Architekt Matúš Dulla považuje krematórium nielen za špičkovú stavbu v rámci československej architektúry, ale aj za výnimočnú svetovú architektúru. O bratislavskom Krematóriu napísal aj publikáciu s názvom Na konci cesty. Krematórium v Bratislave.
"Diela Ferdinanda Milučkého sú vynikajúcimi ukážkami čistej moderny v jej neskorej, vyzretej forme. Ani u jedného z našich architektov neprenikla očisťujúca výtvarná sila tak hlboko do kompozície, tektoniky alebo detailu stavby. Milučký chápe architektúru ako exkluzívny umelecký čin a výtvarnosť uprednostňuje pred inými, hoci funkcionálnymi architektonickými hľadiskami," zhodnotil Dulla.
Výnimočného slovenského architekta Ferdinanda Milučkého neobišli ani mnohé ocenenia. V roku 1964 dostal Cenu Dušana Jurkoviča za interiérovú a výstavnú tvorbu v bratislavskom Dome knihy. O dva roky neskôr mu tú istú cenu udelili za urbanistickú tvorbu pri projekte bratislavského sídliska Trávniky. Cenou Dušana Jurkoviča Milučkého ocenili aj v roku 1967 za Krematórium a urnový háj v Bratislave a za interiérovú tvorbu (Slovenská reštaurácia, Kinoautomat) pre svetovú výstavu Expo ’67 v Montreale. V roku 1971 dostal opäť Cenu Dušana Jurkoviča za Spoločenský dom v Moskve. Za Dom umenia v Piešťanoch mu v roku 1980 udelili cenu ministra výstavby. Jeho prácu na rekonštrukcii a interiéroch klenotnice na Bratislavskom hrade ocenil v roku 1988 svojou cenou aj Zväz slovenských architektov. Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo získal Ferdinand Milučký v roku 1993 a v roku 1999 mu Viedenská univerzita udelila Cenu Johanna Gottfrieda Herdera za architektúru v európskom kontexte. Prezident SR Ivan Gašparovič vyznamenal Ferdinanda Milučkého v roku 2005 Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za architektúru a umenie.
