Povedal to Robert Žanony z nadácie Friedrich Ebert Stiftung (FES) na Slovensku, ktorá sa venuje rôznym oblastiam sociálnych politík. Doplnil, že na Slovensku až 74 percent mladých ľudí do 34 rokov žije s rodičmi. Je to najviac spomedzi krajín Európskej únie (EÚ).
Preto mladí odkladajú založenie vlastnej rodiny. „Podľa prieskumu z roku 2015 45,4 percenta mladých vníma ako hlavný dôvod odkladu založenia rodiny neschopnosť zabezpečiť si vlastné bývania. Nedostupnosť bývania teda negatívne vplýva na demografický vývoj, udržateľnosť dôchodkového systému, takisto ale problém mobility pracovnej sily či odliv mladých ľudí do zahraničia,“ hovorí Žanony. „Nájomných bytov je na Slovensku iba 9,5 percenta a obyvateľov s regulovaným nájomným je 1,5 percenta, čo je štvrtý najnižší podiel v EÚ,“ dodal. Verejnej bytovej výstavby je pritom podľa neho čoraz menej. „Kým v roku 2003 bolo postavených 3993 týchto bytov, v roku 2011 to bolo 1568 a v roku 2016 už len 336,“ priblížil Žanony.
Od modelu nájomného bývania, bežne rozšíreného v západnej Európe, sa podľa neho Slovensko začalo odkláňať v roku 1992 nárokovým predajom bývalých družstevných a štátnych bytov do osobného vlastníctva. Tým sa nastavila na Slovensku kultúra vlastnenia bytov, čo pre ľudí znamená vysoké finančné zaťaženie. Najmä vo väčších mestách sa rozpredávajú mestské pozemky, na ktorých by inak mohli stáť domy s nájomnými bytmi. Problémom je podľa Žanonyho aj neexistencia jasných pravidiel zahusťovania výstavby, preto sa najmä vo väčších mestách plány často stretávajú s odporom obyvateľov.
Nízke úrokové sadzby a dostupnosť hypotekárnych úverov v uplynulých rokoch podľa Žanonyho spôsobili nižší dopyt po nájomnom bývaní, prispeli však k vysokej miere zadlženosti slovenských domácností. „Z tohto dôvodu boli podmienky pre dostupnosť hypoték v ostatnom čase sprísnené,“ tvrdí.
