Hoci bude tento kontrakt pre Turecko aj NATO predstavovať praktické problémy, neznamená to, že Ankara bude tlačená do opustenia Severoatlantickej aliancie. V rozhovore pre TASR to uviedol Juraj Krúpa, riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI).
Rozhodnutie Washingtonu, ktorý sa v súvislosti s tureckým nákupom S-400 rozhodol zablokovať prístup Ankary k programu vývoja multifunkčného bojového lietadla F-35, považuje Krúpa za "logicky opodstatnený krok".
Stíhačky F-35 boli totiž podľa jeho slov naprojektované "na prekonanie protivzdušných obranných systémov, vrátane typu S-400". Vlastníctvo tohto ruského systému ohrozuje podľa analytika bezpečnosť moderných amerických strojov tým, že "údržbu systému S-400 budú robiť ruskí technici. Podľa neho pritom existuje reálna hrozba kompromitácie dát (o F-35)", s pomocou ktorých by Rusko mohlo "lepšie nastaviť svoje systémy protivzdušnej obrany na tieto stíhačky 5. generácie".
Krúpa v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že Turecko nákupom S-400 zároveň koná proti rozhodnutiu Aliancie zbaviť sa "techniky ruského a sovietskeho typu", ktoré bolo "prijaté ešte v roku 2015".
Vlastníctvo ruského systému Tureckom nepredstavuje podľa analytika len možnú hrozbu pre F-35, ale v strednodobom až dlhodobom horizonte "narušuje aj jednotu Aliancie a jej obranyschopnosť".
Systém S-400 totiž nebude možné "napojiť na aliančný systém protivzdušnej a protiraketovej obrany", uviedol Krúpa. Zdôraznil pritom, že ak tak bude chcieť Ankara v budúcnosti urobiť, bude si musieť zadovážiť nový kompatibilný systém.
"Napríklad na vojenských cvičeniach NATO v Turecku sa bude prihliadať na to, že má systém S-400, a tak sa ho nezúčastní najmodernejšia technika, čo oslabí interoperabilitu Turecka so spojencami".
Hoci Spojené štáty zablokovali prístup Turecka k F-35 a Moskva ponúkla Ankare na predaj vlastné viacúčelové stíhacie lietadlá SU-36, Krúpa nepredpokladá, že sa turecká vláda k takémuto kroku odhodlá.
"Týmto nákupom by sa Turecko úplne odstrihlo od možnosti prehlbovania vojenskej spolupráce a zvyšovania interoperability s členskými krajinami NATO," uviedol Krúpa. V prípade "trucovitej reakcie" tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa ale podľa neho takýto krok "nedá úplne vylúčiť".
Analytik predpokladá, že Kremeľ sa touto svojou najnovšou ponukou snaží "pokopať celistvosť aliancie, a tým úplne prelomiť embargo na nákup ruských zbraňových systémov.
"Týmto krokom by Turecko stratilo posledné zvyšky dôvery Aliancie, čo by znamenalo limitovanie politickej, vojenskej a následne aj ekonomickej spolupráce Západu s Tureckom. To by následne malo (pre Turecko) značne negatívny ekonomický dosah," dodal Krúpa.
