Pôsobivo spracovaná téma materinskej lásky k postihnutému dieťaťu sa dotkla každého citlivejšieho diváka. Predovšetkým vďaka hlavným hrdinkám filmu, prekladateľke a tlmočníčke Tereze Gašparíkovej († 59) a jej hendikepovanej dcére Majke (46).
Film Tereza – náboj lásky je o to viac emotívny, že režisér Peter Gašparík pri jeho tvorbe čerpal z vlastného života – pani Tereza bola totiž jeho mamou a Majka je najúžasnejšou sestrou na svete. Filmové spracovanie je o to intímnejšie a autentickejšie.
„Téma bola pre mňa veľmi boľavá,“ priznáva režisér a hneď aj vysvetlí dôvod. „Sestra Majka sa narodila v októbri 1973 úplne zdravá. Rodičia mali 22 rokov a obaja študovali na vysokej škole. Na Silvestra Majku hospitalizovali s respiračným infektom a s vysokými horúčkami na bratislavských Kramároch. Podľa všetkého jej robili punkciu a zle ju pichli. Mama to opisuje vo filme. Hovorí aj o tom, že jedna sestrička sa neskôr preriekla, že v ten deň mali všetci trochu vypité. Lekárku, ktorá to zavinila, krátko na to prepustili,“ šokuje režisér a milujúci brat.
Na svoju staršiu postihnutú sestru Peter nedá dopustiť a po smrti mamy je Majkiným poručníkom. „Nikdy som to nevnímal tak, že sestra je iná. V dvojizbovom byte v bratislavskom Lamači sme mali spoločnú detskú izbu. Naši sa rozviedli, keď som mal 13 rokov, Majka 17. Od trinástich rokov som ju nosil na rukách. Sestra bola cez týždeň v sanatóriu a na víkendy chodila domov. Kým som vládal, brával som si ju domov aj po maminej smrti. Už to, bohužiaľ, nejde, mám problémy s krížami. Chodievame za ňou s otcom pravidelne a hoci Majka nerozpráva, komunikuje cez vlastné výrazové prostriedky – pohľad, úsmev, krik. A veru, vie si svoje presadiť,“ usmeje sa.
Tlmočníčka
Peter Gašparík vraví, že prácu svojej mamy nevnímal nikdy ako čosi výnimočné, hoci sa pracovne stretávala so svetovými hereckými legendami a jeden rok tlmočila aj v Európskom parlamente. „Ako tlmočníčka našich prezidentov sa niekoľkokrát stretla aj s pápežom Jánom Pavlom II. Bol to pre ňu nádherný zážitok. Keď sa rozvádzala, vypýtala si od pápeža požehnanie pre svoje deti,“ vraví režisér a prezradí, že mama mala medzi hviezdami filmového plátna aj svojich favoritov.
„Najradšej mala Jeana-Paula Belmonda či Michela Placida, ktorý hral inšpektora Cattaniho v talianskom seriáli Chobotnica. S tým sme sa spriatelili a bol aj u nás doma, lebo chcel spoznať Majku. Vo filme je pár záberov, ako prišiel k nám do Lamača,“ hovorí o príjemnom stretnutí so slávnym Cattanim.
Spomenie, že za nič mimoriadne nepovažoval ani to, keď doma zazvonil telefón a v slúchadle sa ozval Alain Delon. „Keď Juraj Jakubisko točil Perinbabu, mama tlmočila herečke Giuliette Masine. Stali sa priateľkami a keď bola mama v Ríme, stretli sa. Raz sme „Perinbabu“ navštívili spoločne. Keď sme odchádzali, pršalo a Giulietta nám dala dáždnik Federica Felliniho. Roky som ho používal, až kým som ho nestratil.“
Bez mamy
Kto by čakal, že po zhliadnutí filmu diváka premôže ťažobný smútok, mýli sa. Napriek tomu, že hlavnými hrdinkami sú postihnutá Majka a chorá matka, v žiadnom prípade to nie je umáranie sa v ponurých témach. Dej sa začína profesijnými úspechmi pani Terézie Gašparíkovej.
Film vzápätí nevtieravo otvára dvere do jej súkromia, kde na starostlivú mamu čaká hendikepovaná dcéra. „Mama vravievala, že starostlivosť o Majku ju neustále dobíja. Keď sme nakrúcali film, bola mama už ťažko chorá. Mala nádor na pľúcach. A hoci v záberoch hovorí aj o rakovine, odkaz filmu je pozitívny,“ myslí si tvorca.
Vo filme pani Terézia pripúšťa, že umrie. „Pol roka pred smrťou už nechcela okrem mňa nikoho vidieť. Mala stavy, keď už odchádzala na ,druhú stranu´. Zrazu akoby sa jej stav zázračne zlepšil. Trvalo to len pár mesiacov... Potom sa jej zdravotný stav zas zhoršil a už to išlo rýchlo. Zomrela v apríli 2011,“ uzavrie režisér.
Kto je Peter Gašparík
Vyštudoval filmovú réžiu na VŠMU, absolvoval študijné pobyty a stáže na New York Film Academy, Universita di Bologna a CIFAP Paris. Natočil krátke filmy, v New Yorku I Love NY, v Taliansku Všetko je inak, doma v Bratislave Tri sny, a tiež dokumentárny film Básnici stien o grafiti sprejeroch v 90. rokoch. Intímny dokument Tereza – náboj lásky je jeho celovečerným debutom. Okrem réžie sa venuje i literatúre. Napísal knihy Kúsok môjho srdca, Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som a pod pseudonymom román Šelmy a hyeny.
