Mayová vo svojom poslednom prejave vo funkcii britskej premiérky, ktorý predniesla v Kráľovskom inštitúte pre medzinárodné záležitosti v Londýne, upozornila na šíriaci sa "absolutizmus", zapríčiňujúci vzostup krajnej ľavice a pravice a kritizovala svetových lídrov, ktorí podľa nej chápu diplomaciu ako "hru s nulovým súčtom, kde jedna krajina môže získať len v prípade, keď ostatné stratia".
Len niekoľko dní pred odchodom z londýnskeho sídla premiérov na Downing Street 10 Mayová priznala, že nič "neľutuje viac" ako to, že sa jej nepodarilo realizovať vystúpenie Británie z EÚ a zároveň podnikla doposiaľ najostrejší útok na poslancov britského parlamentu presadzujúcich brexit bez dohody.
"Povedali mi, že ak by som vyhlásila, že odstúpim, objavili by sa aj hlasy za moju dohodu. Povedala som, že odstúpim, čo som aj dodržala. Len tie hlasy sa neobjavili. Taká je už politika," povedala odstupujúca britská premiérka. Mayová obhajovala svoj pokus o realizáciu brexitu, i keď pripustila, že jej rétorika nevyznievala vždy v duchu kompromisu. "Bola každá formulácia taká dokonalá, aká by mala byť? Nebola," zamyslela sa Mayová.
Hlasovanie poštou, v ktorom členovia Konzervatívnej strany rozhodnú, či Mayovú na Downing Street nahradí súčasný minister zahraničných vecí Jeremy Hunt alebo jeho predchodca a bývalý starosta Londýna Boris Johnson, sa skončí 22. júla a meno nového premiéra bude známe o deň neskôr. V ten istý deň absolvuje Mayová svoju poslednú hodinu otázok a odpovedí v Dolnej snemovni parlamentu a následne v Buckinghamskom paláci odovzdá demisiu do rúk kráľovnej Alžbety II.
