Hrnkova manželka Blanka, syn Martin a dcéra Michala boli medzi 157 obeťami nešťastia. O veľkej tragédii teraz prehovoril aj samotný poslanec, podľa ktorého sa so svojimi milovanými stále nemôže rozlúčiť.
Málokto dokáže pochopiť, ako sa cíti otec, ktorý v sekunde prišiel o celú rodinu. Poslanec SNS Anton Hrnko aj po viac než štyroch mesiacoch od tragédie, pri ktorej zahynuli traja najbližší členovia jeho rodiny, nedokáže skryť smútok v hlase. Identifikácia obetí totiž stále prebieha a nie je jasné, kedy sa okolnosti celej tragédie definitívne uzavrú. „Ako to napreduje, vôbec neviem. Mám od nich nejaké informácie, že kedy asi by mohli skončiť identifikácie, ale ja som tam nebol, ani tam nechcem ísť. Pohreb je v nedohľadne, tak vám poviem,“ uviedol zarmútene Hrnko, ktorý zrejme nevie, či by to na mieste činu psychicky zvládol.
Vo veci koná aj ministerstvo zahraničia. „Poskytujeme súčinnosť pozostalým pri komunikácii s etiópskou stranou v danej veci. Podľa nám dostupných informácií identifikácia telesných pozostatkov obetí leteckého nešťastia stále nebola ukončená,“ potvrdil Juraj Tomaga z tlačového odboru rezortu diplomacie.
Čiastočnou útechou a jednými z mála, kto sa dokáže vcítiť do situácie poslanca, sú členovia rodiny štvrtej zosnulej Slovenky Danice Olexovej, ktorá sa tiež nachádzala na palube osudného letu. „Áno, som s nimi v kontakte,“ priznal stručne Hrnko. Charitatívna pracovníčka bola s Hrnkovcami práve na ceste do Kene, no chybou lietadla sa tam už nedostali.
Pohreb bez tela?
Psychológovia sa zhodujú v tom, že pohreb je dôležitým krokom v procese vyrovnávania sa so smrťou blízkeho. Podľa hovorcu slovenských biskupov Martina Kramaru sa však v takýchto prípadoch nedá hovoriť doslova o pohrebe. „V prípade, že sa pozostatky nenašli, možno za zosnulého celebrovať zádušnú svätú omšu, počas nej sa niekde v kostole môže umiestniť foto zosnulého. Nejde však o pohrebný obrad, ten bez telesných pozostatkov nie je možný. Pomník sa asi dá dať spraviť aj bez pohrebu, ale ak sa má konať celý pohrebný obrad, musia existovať pozostatky,“ uviedol Kramara.
Čo spôsobilo tragédiu
Doposiaľ sa zistilo, že senzory na meranie uhla náklonu ani pri jednom z lietadiel Boeing 737 MAX nefungovali správne a softvér, ktorého úlohou je stabilizácia prednej časti lietadla počas letu, zlyhal a nosy lietadiel začali smerovať k zemi. Piloti neboli schopní opätovne získať kontrolu nad strojom. Obe nešťastia sa stále vyšetrujú v súvislosti so zlyhávajúcim kokpitovým varovným systémom v lietadlách typu MAX.
