Na Hurbanovom námestí, neďaleko Michalskej brány, v roku 2002 osadila spoločnosť Uroboros pamätný bronzový reliéf, ktorý v roku 2014 zmizol bez stopy. Pamätná tabuľa bola venovaná spomienke na prvú upálenú prešporskú čarodejnicu Agathu Toott Borlobaschin z Podunajských Biskupíc, ktorá zomrela hrozným spôsobom 24. mája 1602. Po piatich rokoch prázdne miesto vyplnila nová tabuľka.
Autorkou zmiznutej kovovej tabule bola sochárka Ľudmila Cvengrošová. Z vydláždenej podlahy v centre mesta záhadne zmizla. Bola však odkazom na hrôzostrašné útrapy, ktoré sa diali v uliciach dnešnej Bratislavy. „Hon na bosorky rozpútala kniha Kladivo na čarodejnice, ktorá bola v neskorom stredoveku najčastejšie vydávanou knihou a čítanejšia ako biblia. Podľa nej bosorky upaľovali. Verilo sa, že keď časť prečinov odtrpí na svete, jej duša bude menej trpieť potom,“ povedala etnologička Katarína Nádaská. Aby niekoho odsúdili, stačilo v prípade poddaných, aby to urobil sused, u šľachty muselo byť až 14 svedkov.
„V Bratislave poznáme aj prípady, že sa konali Božie súdy. Obvinenej zviazali ruky a nohy, na krk jej priviazali povraz s kameňom a hodili ju do Dunaja. Malo platiť, že pokiaľ nie je bosorka, vypláva,“ dodala etnologička. Tabuľka je kópia pôvodného diela a vytvoril ju kameňosochár Roman Kovrižnych. Osadili ju na miesto pôvodnej. Denne okolo nej prejdú tisíce ľudí, ktorí si na nej môžu prečítať že prvú prešporskú bosorku Agathu Toott Borlobaschin upálili 24. mája 1602.
Bosorky sa vymykali spoločenským normám. Často ich obviňovali, keď sa niekto chcel obohatiť na úkor vdovy. „Prichádzalo k vypočúvaniu, ktoré bolo spojené s mučením a ženy sa nakoniec priznali. Vypočúvanie robila inkvizícia, najprv jeden kládol otázky a keď sa nepriznala, prišiel druhý inkvizítor a začalo útrpné právo. Keďže lámanie na kolese nespôsobovalo vonkajšie poranenia, aj to bol znak bosoráctva,“ povedala Nádaská. Tento ošiaľ o 150 rokov, dokedy vyniesli asi 400 rozsudkov, zastavila Mária Terézia s tým, že neverí na existenciu bosoriek a nikto nemôže byť obvinený z bosoráctva.
Takto mučili bosorky
Škripec
- Obvinenú položili na stôl a začali ju ťahať za nohy aj ruky.
Kreslo na výsluch
- Drevené kreslo, na ktorom boli upevnené železné hroty, sa zabodli do nahého tela mučenej.
Klada
- Odsúdenkyni zamkli ruky aj nohy medzi dve brvná. V takejto polohe musela ostať niekoľko týždňov až mesiacov.
Španielska čižma
- Nešťastnici čižmu navliekli na nohu a postupne ju priťahovali, kým nedošlo k polámaniu kostí.
