Levanduľa učarovala aj mladej archeologičke a historičke Simone Slobodovej (27), za ktorou sme sa vybrali do rekreačnej oblasti Rudava pri Malých Levároch.
Pred pár dňami, v čase neznesiteľných horúčav, sme sa vydali na Záhorie do rekreačnej a vychýrenej rybárskej oblasti Rudava. Práve tu, len polhodinku cesty autom z hlavného mesta, sa nachádza levanduľové pole, ktoré by človek očakával skôr kdesi na juhu Francúzska. Kúsok od dedinky Malé Leváre, v blízkosti rekreačných chatiek lemujúcich rozľahlé jazero sa traja nadšenci rozhodli pestovať levanduľu.
Privítala nás najmladšia pestovateľka Simona Slobodová, ktorá sa levanduli začala venovať ešte popri vysokej škole. „Pestujeme ju od roku 2014. Tento rok som skončila vysokú školu, študovala som archeológiu a históriu. Takže možno teraz sa tomu budem venovať naplno. Mama Tatiana robí v stavebníctve a kolega Mirko Bertovič je zo známej mäsiarskej rodiny. Sme traja konatelia našej malej firmy, zatiaľ nemáme zamestnancov,“ vysvetľuje Simona a zavedie nás medzi voňavé kríky, ktoré tvoria nádherný fialový koberec. „Tento rok bola najhoršia úroda,“ posťažuje si pri pohľade na hektárovú rolu.
„Pred piatimi rokmi sme tu zasadili pár sadeníc, bol to vždy náš sen. Lenže ľudia skákali cez plot a šklbali levanduľu, ktorá ešte ani poriadne nedozrela. Tak sme to tu oficiálne otvorili a teraz si môžu v dňoch samozberu prísť natrhať levanduľu, koľko len chcú, prípadne sa odfotiť medzi záhonmi. Zbiera sa do papierovej tašky, ktorú si za 5 eur zakúpia pri vstupe. Na stránke máme rezervačný kalendár, kde si môžu za 20 eur na hodinu pred obdobím zberu rezervovať súkromný fototermín,“ vraví a potom nás prekvapí: „Minulý rok sme mali počas dňa otvorených dverí asi 4 000 návštevníkov. To sme vôbec nečakali.“
Na farbe záleží
Predstava, že za jeden deň sa na políčku vystriedajú štyri tisícky ľudí, bažiacich po levanduli, je ako sci-fi. „Dá sa to zvládnuť, ale je to náročné,“ smeje sa Simona, no vzápätí zvážnie. „Problém je, že ľudia nie sú disciplinovaní, pri samozbere odstrihnú len hlavičky rastlinky, aby mali plný košík a stonky nechajú,“ posťažuje sa a vysvetlí, kedy a ako sa levanduľa strihá. „Podľa správnosti sa má zostrihať na jeseň o dve tretiny, na jar potom až po drevenú stonku. Keď sa zozbiera, okamžite ju treba previezť do výroby, preto má náš sirup krásnu farbu. Keď ho ľudia robia zo sušenej levandule, je hnedý. Chuť je síce rovnaká, ale myslím si, že na farbe záleží,“ myslí si pestovateľka.
Musíme súhlasiť. Už pri príchode sme si všimli na políčku dva odtiene levandule, tmavú a bledú. Dozvedáme sa, že bledá je druh Angustifolia Rosea a tmavšia Hidcote Blue. „Obe sú lekárske a dajú sa využívať na farmaceutické účely. V našich podmienkach sú najobľúbenejšie, aj najodolnejšie proti mrazom. Tmavá je najkvalitnejšia, najlepšie drží tvar, hoci najmenej vonia. Sú z nej krásne tmavé sirupy. Vzadu máme vysadený druh Lavandin X Intermedia, ktorá sa používa na oleje alebo na dekoračné účely,“ vysvetľuje Simona a prezradí, že levandule je niekoľko stoviek pomenovaných kultivarov. „Pestovanie nie je náročné. Najviac nás potrápi ručné strihanie, lebo ostrihať 9 000 kríkov, to je naozaj fuška,“ usmeje sa a upozorní nás na niekoľko bielych kríkov pri vstupe do levanduľového areálu. „To je biela levanduľa, odroda Edelweiss. Skúšame ju vypestovať, dožadujú sa jej najmä nevesty. Pracujeme však aj na vyšľachtení vlastnej slovenskej odrody levandule.“
Levanduľové dobroty
Prechádzame úzkymi cestičkami popri levanduľových kríkoch a spoločnosť nám robí húf včiel a motýľov. „Máme tu vzácny druh motýľov, ktoré sa zameriavajú na levanduľu X intermedia Grosso. Tá narastá do výšky viac ako jeden meter. Mimochodom, dúfam, že nie ste alergický na včely,“ upozorní fotografa, ktorý práve zameral objektív na kvet s včielkou. „Ja teda som a veru, už som musela utekať do nemocnice,“ prekvapí nás.
Pestovatelia z Rudavy sadenice levandule nepredávajú, všetko, čo dopestujú, vysádzajú. „Možno budúci rok budeme aj predávať. Zatiaľ sa zameriavame na výrobu vlastných produktov. Robíme šumivé frizzante vína, likér, 5 druhov sirupov - čistý levanduľový alebo s ovocím, 7 druhov džemov v kombinácii s ovocím, rôzne grilovacie omáčky. Obľúbené sú brusnicová či slivková s levanduľou, ale máme aj s papričkami čili. O pár týždňov bude v predaji aj limonáda,“ vymenúva. Všetky tieto dobroty sa vyrábajú na strednom Slovensku, víno zas v Limbachu.
„Kedysi sme s mamou sirupy a džemy varili doma, ale už sme to nezvládali. Celá kuchyňa bola lepkavá,“ smeje sa. Simona býva v byte v Malackách, preto sa teší, že sa jej splnil ešte jeden sen. „Kúpili sme v Malých Levároch 200-ročný dom z nepálenej tehly. Je tam zachovaná tradičná architektúra, chcela by som si tam otvoriť kaviareň, čitáreň a obchodík v provensalskom štýle. A keďže som vyštudovala archeológiu a históriu, tak aj lokálne múzeum,“ vraví Simona, ktorá nám pri odchode z tohto čarovného miesta prezradí vlastné pestovateľské tajomstvo. „Vo firme máme heslo – čím menej sa o levanduľu staráte, tým viac sa jej darí!"
