Ceremónia sa konala pred budovou predsedníctva Bosny a Hercegoviny v Sarajeve. Zúčastnení si na nej uctili 33 nedávno nájdených obetí zmienenej masakry, ktorých telesné pozostatky pochovajú vo štvrtok - na výročie začiatku masakry - na pamätnom mieste pri Srebrenici.
Odhaduje sa, že od 11. júla 1995 po obsadení Srebrenice, ktorú OSN vyhlásila za chránenú zónu, popravili jednotky bosnianskych Srbov v tomto meste a jeho okolí približne 8 000 mužov a chlapcov, ktorých pozostatky ukryli vo viacerých masových hroboch. Dosiaľ sa podarilo nájsť pozostatky vyše 6 600 z týchto obetí, ktoré následne pochovali na pamätnom mieste pri Srebrenici.
"Našou jedinou úlohou je nájsť telá, kosti našich detí a dosiahnuť, že vojnoví zločinci sa postavia pred súd," uviedla Munira Subašičová, ktorá prišla v masakre o dvoch synov aj manžela.
Masakru v Srebrenici označili za genocídu viaceré medzinárodné súdy, srbskí a bosnianskosrbskí činitelia však toto označenie odmietajú a namiesto toho hovoria o "hroznom" alebo "obludnom" zločine.
Turecký prezident Erdogan sa v Sarajeve zúčastňuje na summite krajín juhovýchodnej Európy. Rovnako tak aj srbská premiérka Ana Brnabičová, ktorá bola tiež prítomná na spomienkovej ceremónii. Brnabičová povedala, že masaker v Srebrenici bol "obludným zločinom", termín genocída však ani ona nepoužila, píše AP.
Nad týmto faktom sa v utorok rozhorčilo dovedna až deväť srbských ľudskoprávnych skupín, ktoré označili za "hanebné", že žiaden z predstaviteľov srbskej vlády dosiaľ nepriznal, že to, čo sa v roku 1995 stalo v Srebrenici, bolo najhorším druhom etnického zločinu.
