Jurčo absolvoval v septembri operáciu poškodenej platničky a na ľad sa vrátil až v januári. „Po zranení som sa rozbiehal ťažšie, pretože takmer dva mesiace som sa nehýbal. Začínal som prakticky od nuly, ale kľúčové bolo, že som zostal pozitívne naladený a všetci blízki ma podporovali, verili, že to dopadne dobre. A taká bola aj sezóna,“ stručne zhodnotil Tomáš, ktorý priletel domov do Košíc len vo štvrtok, ale bez batožiny. „To by som rád vedel, kde sa zapatrošila, lebo nemám ani jednu tašku,“ prezradil už dvojnásobný držiteľ Calderovho pohára.
„Je to super pocit, ale teraz som už vstupoval s iným cieľom ako prvýkrát pred 6 rokmi. Obidve prvenstvá mi v kariére len pomôžu. Zatiaľ viem o záujme niekoľkých tímov z NHL, ale aj z vlastných skúseností to neriešim a uvidím, čo sa podarí dotiahnuť v lete,“ spomenul Jurčo, ktorý oslavoval dlho. „Pre Charlotte to bola obrovská vec, lebo v profesionálnom športe ešte taký úspech nikdy nezaznamenali. Rozmýšľal som aj o tom, že by som pohár ukázal aj doma, ale nie je to len moje prianie. Viem, že Martin Marinčin pohár už v Košiciach ukazoval, no náš klub nie je taký bohatý ako Toronto. Pochybujem, že sa k nám dostane, ale bol by som veľmi rád,“ pokračoval Jurčo, ktorý si teraz chce hlavne oddýchnuť. „Neviem sa dočkať, že si sadnem k bazénu a budem len tak leňošiť.“
