Platí výstraha! V obci Trnavá Hora neďaleko Žiaru nad Hronom starosta obce upozorňuje ľudí, že po dedine sa potulujú líšky, diviačia zver i medvedica s mladými.
„V ostatnej dobe sme zaznamenali viacero informácií, že v okrajových častiach a aj vo vnútri obce došlo k stretnutiam s diviakom, líškou, ale aj medvedicou s mláďatami," uviedol starosta obce Pavel Kravec, ktorý vyzval miestnych ľudí, aby pri možných stretoch zachovali pokoj.
Za normálnych okolností sú všetky divo žijúce zvieratá plaché a človeku sa vyhýbajú. „Stretnutie s nimi však v niektorých prípadoch môžu byť nebezpečné. Stretnutie s divou zverou ťažko zvládajú najmä deti a matky a ženy, ktoré reagujú emotívne a v strachu,“ povedal Jaroslav Slašťan, ochranár z Kremnických vrchov.
„Deti treba už odmalička viesť k rešpektovaniu voľne žijúcich zvierat v prírode treba rešpektovať, ale pri stretnutí s nimi netreba zabúdať na opatrnosť. V žiadnom prípade sa k divo žijúcim zvieratám nepribližujte, nepokúste sa ich chytať ani ich nekŕmte,“ dodal Slašťan.
Na koho si treba dať pozor a ako môže útočiť?
Líška hrzdzavá
Zdravá líška je plachá, človeka sa bojí a uteká pred ním.
Ak zviera nemá plachosť, môže sa jednať o chorého či poraneného jedinca. Ochorenie, ktoré je pre človeka najväčšou hrozbou je besnota. Je to vírusové ochorenie prenosné zo zvierat na ľudí. Vírus besnoty sa nachádza v slinách chorých zvierat a prenáša sa priamym kontaktom so zvieraťom - pohryznutím, poškriabaním alebo iným zavlečením vírusu do rany. Ale človek sa môže nakaziť napríklad aj sťahovaním kože z chorého zvieraťa. U zvierat toto ochorenie spôsobuje stratu plachosti, nebojí sa ľudí, cez deň prichádza do blízkosti obydlí. V prvej fáze besnoty môže byť krotké, v ďalšej zase napádať psy, mačky, domácu hydinu i ľudí.
Diviak lesný
Diviak sa pohybuje prevažne za šera alebo v noci, počas dňa sa skrýva v hustých porastoch.
Pre človeka môže byť nebezpečné ak ho v jeho úkryte vyruší, ak ide o chorého, vystresovaného, či poraneného diviaka, alebo ak vyplaší diviačicu s mláďatami, môže na človeka zaútočiť. Zranenie môže spôsobiť náraz diviaka do človeka, ale aj uhryznutie.
Nebezpečenstvom sú zuby tohto všežravca, ktoré má od ostatnej raticovej zveri veľmi odlišné. Nemajú veľké a rovné žuvacie plochy, aké sú charakteristické pre chrup bylinožravcov a ani vyslovene ostré hrany, ktoré sú typické pre chrup mäsožravcov. Zuby diviakov majú širokú žuvaciu plochu s častými ostrými hrboľmi, čo je príznačný znak chrupu všežravcov. Dospelý diviak má 44 zubov a najnebezpečnejšie sú horné a dolné očné zuby, ktoré sa nazývajú kly. V chrupe majú protistojné postavenie, dotýkajú sa a obrusujú. Slúžia im na obranu proti predátorom, počas obdobia párenia pri vzájomných súbojoch a na získavanie potravy.
Medveď hnedý
Nebezpečné môžu byť hlavne stretnutia s našou najväčšou šelmou – medveďom. Ten
na človeka útočí hryzením, úderom labou, prípadne ich kombináciou. Nebezpečné bývajú stretnutia s vodiacou medvedicou, alebo zraneným či chorým jedincom. Ale aj prekvapené a vyplašené zviera môže na človeka zaútočiť, platí, že
čím bližšie pri medveďovi sa ocitnete, tým je väčšia pravdepodobnosť, že na vás zaútočí. Preto sa pokúste pri strete s ním zhodnotiť situáciu, vrátiť sa odkiaľ ste prišli, alebo medveďa z dostatočnej vzdialenosti obísť. Pri stretnutí s medveďom sa ho nesnažte vyplašiť krikom, nerobte prudké pohyby, nehádžte do neho akékoľvek predmety a v žiadnom prípade sa k nemu nepribližujte.
