Títo jedinci majú zhodné gény, preto vedcov veľmi zaujímajú. Keď vyrastajú v odlišných prostrediach a podmienkach, je možné u nich ľahšie určiť, ktoré vlastnosti skôr riadia gény, a ktoré výchova. Profesor Plomin pritom zásadne odporuje zástancom výchovy a učenia ako hlavnýn formujúcim silám pri utváraní osobnosti. Podľa neho osobnosť meniť absolútne nemožno. S tou sa človek rodí. Meniť možno len určité návyky a správanie.
"Nehovorím, že nemôžete zmeniť správanie dieťaťa, ale rozhodne nemôžete zmeniť osobnosť dieťaťa," tvrdí profesor Plomin. Ako je dieťa vychovávané a do akých škôl chodí, má podľa neho oveľa menší vplyv, než sa všeobecne tvrdí.
"Ak vás adoptovali po pôrode a rozdelili od vášho dvojčaťa, ste si s ním aj tak oveľa podobnejší, asi tak, ako by ste vyrastali v rovnakej rodine. Študoval som jednovaječné dvojčatá, ktoré vyrastali každé zvlášť, a prišlo mi fascinujúce, ako sú si podobné napríklad vo veciach, ako sa smejú alebo ako hovoria, "tvrdí profesor Plomin.
Podľa neho neplatí, že keď rodičia dieťaťu čítajú, zvýši sa jeho IQ a privedú ho tým k čítaniu. Podľa neho deťom čítajú ľudia s vyšším IQ a tí, ktorí sami veľa čítajú. Majú to totiž v génoch, ktoré ale odovzdali deťom. Takže tie potom v dospelosti majú vyššie IQ a veľa čítajú, pretože majú rovnaké gény. Nie preto, že im rodičia čítali.
