Nový Čas sa zhováral s lídrami kandidátok Sme rodina Petrom Pčolinským (37) a Mosta-Híd Józsefom Nagyom (51). Ako vidia najpálčivejšie problémy Európskej únie a Slovenska a čo chcú zmeniť v rámci spoločného projektu?
Peter Pčolinský (Sme rodina)
Kandidujete ako jednotka. Trúfate si poraziť Petru Krištúfkovú, ktorá je u vás na kandidátke trojkou?
- O tom rozhodnú voliči. My však ale pracujeme ako tím. Snažíme sa presvedčiť voličov spoločne, nerobíme si individuálne kampane a ťaháme za jeden povraz.
Prečo ste sa vy rozhodli kandidovať do europarlamentu?
- Vzniklo to z diskusii v strane. Túto výzvu som prijal.
Aký je váš program v europarlamente?
- Našim hlavným mottom je menej Bruselu, viac zdravého rozumu. Prečo hovoríme o zdravom rozume - sú to overené fakty, zažité skúsenosti a elementárna logika. Práve zdravý rozum nám často chýba pri rozhodovacích mechanizmoch vrámci EÚ. To chceme priniesť do europarlamentu. Ako príklad by som uviedol nelogický postup v roku 2015 pri téme migrantov, kde európske krajiny ako Nemecko a Francúzsko otvorili náruč a v priebehu pár mesiacov prišli do Európy zhruba tri milióny migrantov. To samozrejme spôsobilo obrovské problémy. Bohužiaľ pani Merkelová a ani pán Macron sa nepoučili z minulosti, keďže západná Európa má desiatky rokov problémy s migrantmi, keď v mnohých mestách sú no-go zóny, kde sú veľké problémy a doslova platí islamské právo šaría.
Aby sme to nezúžili len na tému migrácie, máte aj iné problémy, ktoré chcete riešiť?
- Pozrite sa na dvojaký meter, ako funguje v EÚ. Máme tu sankcie voči Rusku. Na jednej strane Slovensko musí dodržiavať sankcie voči Rusku a naše firmy sú na tom škodné a na druhej strane sú krajiny ako Nemecko, ktoré veselo obchodujú s Ruskom. Nedávno otvárali nemecký závod Mercedesu v Rusku. Tam zjavne sankcie neplatia. To sa ani nebavím o veľkom projekte Nord Stream, ktorý poškodí aj naše ekonomické záujmy. Dvojaký meter môžeme uplatniť pri potravinách, ekonomike, právnych pravidlách... Práve toto spôsobuje, že tu vidíme rôzne extrémistické nálady.
Zrušiť sankcie na Rusko, ktoré boli uvalené po anexii Krymu a vojne na Donbase?
- Z nášho pohľadu tie sankcie nemajú veľký zmysel najmä kvôli tomu, že niektoré krajiny ich dodržiavajú a niektoré nie. Úplne sa stráca ich význam. Radšej sa bavme o politických sankciách a rozšírme sankčný zoznam osôb alebo im zablokujme účty.
Je pre vás ale prekážkou to, čo sa stalo na Kryme?
- Samozrejme, že to nie je v poriadku. O tom sa ani nemusíme baviť.
Ste za vytvorenie spoločnej európskej armády?
- Nie, sme členmi NATO a bolo by to duplikované.
Malo by si Slovensko ponechať euro?
- Veľká časť ľudí na Slovensku je spokojná s eurom, veľká časť nie. Napriek tomu, že v roku 2009 prebiehala kampaň, že meníme menu, nie cenu, tak v praxi to bol opak. Ceny išli hore a ľudia s tým spokojní neboli. Mnohým ale vyhovuje platiť eurom v zahraničí, nemusia prepočítavať kurzy a naše firmy nemusia strácať pri prevodoch. Ja osobne nie som zástancom vystúpenia z eurozóny.
Ste za posilňovanie zahraničnopolitickej orientácie Slovenska na východ alebo západ?
- Nie som ani rusofil, ani amerikanofil. Slovensko by malo udržiavať dobré vzťahy aj na východ, aj na západ. Musíme si uvedomiť, že sme súčasťou západnej kultúry a EÚ. Tam sú naši hlavní partneri, ale určite som za to, aby sme udržiavali aj veľmi dobré vzťahy s Ruskom. Je to veľký trh a ekonomika, čiže nemôžeme ignorovať Rusko a obracať sa len na jednu stranu.
Viete si predstaviť spoluprácu s poslancami Ľudovej strany Naše Slovensko?
- Závisí to od toho, či sa tam dostanú, alebo nedostanú. Celkom vtipné je, že ĽS-NS tri roky zbiera podpisy pod petíciu za vystúpenie z EÚ, no keď zistili, koľko majú europoslanci plat, tak sa im tá EÚ zapáčila. Tam tie názorové zhody sú veľmi malé. Ja si neviem predstaviť, za akých okolností by sme s nimi mohli spolupracovať.