Moskve odňali hlasovacie a niektoré ďalšie práva v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) po anexii ukrajinského Krymu v apríli 2014. Rusko, ktoré je členom RE od roku 1996, v reakcii na to oznámilo pozastavenia vyplácania členských príspevkov do RE. Moskva sa zároveň vyhrážala tým, že z Rady Európy celkom odíde. Takýto krok by mohol znamenať, že bežní Rusi celkom prídu o prístup k Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) - unikátneho mechanizmu ochrany ľudských práv, ktorý funguje práve v rámci RE, píše AP.
Ministri zahraničných vecí zo 47 členských krajín RE však prijali v piatok na 129. zasadnutí Výboru ministrov RE v Helsinkách drvivou väčšinou hlasov deklaráciu, v súlade s ktorou by všetci členovia mali "byť oprávnení" zúčastňovať sa rovnakým spôsobom na činnosti dvoch hlavných orgánov RE, a to Výboru ministrov a PZ RE. Rusko bude teraz musieť najskôr v RE akreditovať svoju delegáciu, kým bude môcť začať hlasovať o uzneseniach RE.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov deklaráciu privítal a potvrdil záväzky Ruska voči RE, vrátane opätovného vyplácania príspevkov. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko je ochotné spolupracovať s RE len v prípade, že bude mať "rovnaké slovo" pri všetkých jej rozhodovacích mechanizmoch.
Ukrajina naopak prijatú deklaráciu odsúdila. "Toto nie je diplomacia, toto je kapitulácia," povedal pre agentúru AFP zástupca Ukrajiny v RE Dmytro Kuleba.
"Chceme, aby Rusko ostalo v Rade Európy, ale chceme, aby splnilo svoje povinnosti a záväzky vyplývajúce z rozhodnutí prijatých v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine," dodal.
