Nechýbalo veľa a mentálna anorexia sa jej mohla stať osudnou. Dnes ambiciózna dievčina so svojím projektom Chuť žiť pomáha rovnako chorým Slovákom.
Základná otázka, ktorú si položí každý, je: Ako to, že niekto znenávidí jedlo natoľko, že prestane jesť a vyhladuje sa na kosť a kožu? Za poruchami príjmu potravy sa zväčša skrývajú nenávisť voči vlastnému telu, komplexy menejcennosti alebo neriešené problémy v rodine. Rovnako to bolo aj u Valentíny.
Zárodky mentálnej anorexie sa u nej prejavili už v jej ôsmich rokoch. „Vždy som mala nízke sebavedomie, negatívne sebahodnotenie, večne som sa podceňovala a necítila som sa byť pre nikoho dosť dobrá. Nakoniec pod vplyvom ťažkých životných okolností u mňa prepukla anorexia, lebo už bola silnejšia ako ja,“ hovorí krehké žieňa, ktoré všetci familiárne prezývajú Vavi.
Komplexy z brucha
Hoci je dnes ťažké popísať, čo sa dialo v hlave osemročného dievčatka, Valentína priznáva, že jej prvý zúfalý výkrik o pomoc prišiel práve v tomto období. „Začala som sa cítiť tučná a pociťovala som nenávisť, nechuť až odpor voči svojmu telu a sebe samej. Mala som komplexy zo svojho brucha,“ vysvetľuje Vavi. Dnes si už ako liečená anorektička uvedomuje, že trpela poruchou telesnej schémy, čo znamená, že sa videla v zrkadle klamlivo tučná, na rozdiel od reálnej skutočnosti. „Dodnes si vo svojich spomienkach pamätám samu seba inú ako na fotkách z toho obdobia, čo je veľmi zvláštny pocit,“ priznáva.
