Podľa odborníkov je však kampaň pomerne vágna a stranám slúži viac ako reklama smerom k parlamentným voľbám.
Hoci väčšina Slovákov vníma členstvo v Európskej únii pozitívne, k volebným urnám sa im príliš nechce. Strašidelný výsledok tých posledných, kde sme zaznamenali len 13 % účasť, hovorí za všetko. Do kampane sa tentoraz zapojili aj známe tváre, no posledné prieskumy vyčíslili účasť na približne 20 percent.
A čo by ľudí presvedčilo, aby prišli k voľbám? Dôvod je jednoduchý. „Najviac respondentov ako dôvod uviedlo ‚vhodní kandidáti‘, čo naznačuje vysokú personalizáciu prípadnej mobilizácie,“ píše sa v správe, ktorú zverejnil Inštitút pre verejné otázky.
Odborníci sa nezhodnú
Kým niektorí označujú kampaň za nudnú a vágnu, sociologička Oľga Gyarfášová si myslí, že Slovensko prešlo za posledné roky kus cesty. „Tá kampaň je oveľa viditeľnejšia, ale hlavne aj oveľa kreatívnejšia a inovatívnejšia,“ podotkla analytička Inštitútu pre verejné otázky.
Naopak, politológ Tomáš Koziak hovorí o prázdnych posolstvách, ktoré ľuďom nič nepovedia. „Tieto voľby treba brať ako reklamu politickej strany aj pred parlamentnými voľbami, ktoré budú dramatické,“ ozrejmil Koziak s tým, že podľa neho budú voľby kopírovať výsledky prieskumov, ktoré vyšli smerom k parlamentným voľbám.
K stropu sa nepriblížili
Na kampaň mohli jednotlivé strany minúť až tri milióny. Napriek tomu, že do otvorenia volebných miestností zostáva už len pár dní, k tejto cifre sa nikto ani len nepriblížil. Podľa transparentných účtov najviac do prezentácie zatiaľ vložila strana Smer, a to viac ako 600-tisíc eur.
Nasleduje OĽaNO s takmer 340 tisíckami a nová koalícia PS - Spolu investovala zatiaľ 248-tisíc eur. „Tak ako väčšina ľudí zadeklarovala, že ich to nezaujíma, tak sa strany k tomu aj postavili,“ myslí si sociológ Michal Vašečka a dodáva, že dôležité sú pre tieto voľby najmä antisystémové sily a nové politické zoskupenia.
Koľkých poslancov si volíme?
Volebné miestnosti budú 25. mája otvorené od 7. hod. až do 22. hod. Podobne ako pri parlamentných voľbách si ľudia volia politickú stranu, ktorá by ich mala reprezentovať v Európskom parlamente (EP). Preferenčné hlasy môžete dať 2 kandidátom, nie je to však povinné.
Do EP sa dostane každá strana, ktorá získa 5 % a viac. Voliči na Slovensku budú voliť 14 poslancov EP, o jedného viac ako vo voľbách v roku 2014. Zo 14 zvolených poslancov získajú mandáty 13 z nich, pričom 14. mandát bude pridelený Slovensku po odchode Veľkej Británie z Európskej únie
Je to výťah k slušným platom
Kampaň nie je agresívna, ale je mierne polarizujúca, čo môže znamenať vyššiu účasť. Mobilizácia prebieha na pozíciách silno protieurópskych alebo, naopak, proeurópskych. Čo je pre mňa šokujúce, ako SMER vypustil kampaň. Už to, koľko strany zatiaľ investovali do volieb, ukazuje, že ani pre ne to nie sú primárne voľby.
Dôležité sú pre antisystém, teda pre Kotlebu alebo koalíciu PS - Spolu, ktorá sa potrebuje prezentovať, Matovič testuje svoju osobu vzhľadom na budúcnosť OĽaNO, SaS rieši témy, ktoré sú z jednej agendy EÚ. Čiže tak ako väčšina ľudí zadeklarovala, že ich to nezaujíma, tak sa strany k tomu aj postavili. Najmä pri menších stranách mám pocit veľkej trápnosti, pre niektorých je to zase výťah k slušným platom v Bruseli.
Prekvapením budú zrejme Kotlebovci
Očakávam vyššiu účasť ako po minulé roky. Jednak preto, že sa veľa diskutuje o brexite, čo vlastne spropagovalo voľby, ale aj slovenská Kancelária Európskeho parlamentu začala robiť zaujímavé propagačné aktivity smerom k zvýšeniu účasti vo voľbách. Obávam sa, že najväčším prekvapením volieb bude ĽS-NS. Snažia sa byť zvolení do europarlamentu, zároveň ostro kritizujú EÚ. Kultivujú slovník a pracujú s profesionálnejšími vizuálmi, ten človek, čo im to robí, už sa v tom zlepšuje a nerobia to už len na kolene.
Kandidáti sú málo konkrétni
Stranám sa oplatí investovať do týchto volieb, pretože jednotlivé strany sa potrebujú vymedziť, kam budú hodnotovo patriť. Svoje postoje, ktoré definujú pred eurovoľbami, už pred parlamentnými nebudú meniť. Celá kampaň je poznačená tým, kto je fašista a nie je fašista, kto je aký kresťan, a dávajú sa nálepky. Chýba mi, čo chcú konkrétne poslanci, pretože oni nejdú obhajovať len záujmy Slovenska, ale najmä frakcií, a to vypadlo úplne z tejto kampane. Niektoré z tém, ktoré otvorili niektorí z kandidátov, presahujú kompetencie, ktoré parlament má. Skôr je to kampaň, ako keby sa blížili parlamentné voľby. Výsledky eurovolieb nemusia však kopírovať výsledky prieskumov.