Ladislav Ligač († 67) zomrel vo štvrtok v nemocnici na zlyhanie srdca, počas svojho života bol mimoriadne obľúbený a rešpektovaný. Hoci na pohrebe sa očakávali tisíce Rómov z celého sveta, prišlo ich len necelých 500.
Za nízku účasť môže podľa viacerých trúchliacich nesúhlas niektorých rodín s jeho nástupcom, ktorého Bakro určil ešte počas svojho života. V meste pod Zoborom sa tak začína v tejto komunite boj o moc.
Bol to posledný vajdov „bašavel“! Rómovia v Nitre odprevadili na poslednej ceste svojho milovaného vajdu Ladislava Ligača († 67). Podľa viacerých ľudí z komunity bol Bakro, ako ho prezývali, na túto funkciu ako stvorený. „Vajda je momentálne najvyššia volená funkcia u Rómov, ktorá by mala mať absolútny rešpekt. Kedysi bol nad ním kráľ, jeho funkcia sa však už spolitizovala,“ vysvetlila etnologičká Katarína Nádaská.
„Taký človek ako on sa narodí raz za 300 rokov, rešpekt a uznanie mal už ako mladý človek,“ povedal synovec nebohého Jaroslav (50). Bakro zomrel na zlyhanie srdca vo štvrtok ráno v nemocnici. Srdce ho trápilo už dlhší čas, v roku 2010 mu voperovali bajpas. Presne týždeň pred svojou smrťou prišiel rómsky vajda s bolesťami na hrudi do špitála. Dlho tam však nepobudol, podpísal reverz a odišiel domov. Pred liečebným pavilónom ho vtedy prišla podporiť asi stovka prívržencov, ktorí sa postarali o poriadny chaos.
Nezaobišlo sa to ani bez bitky, rozohnať ich museli až ťažkoodenci. O týždeň neskôr prišiel Ligač na kliniku znova, no bolo už príliš neskoro. Napriek snahe lekárov sa ho už zachrániť nepodarilo. Obľúbený vajda vydýchol naposledy. A tentoraz areálom nemocnice znel žalostný nárek.
Od toho dňa sa začali Rómovia schádzať najskôr v jeho dome, ale potom v prenajatej reštaurácii, kde každú noc na neho spomínali. „Zídeme sa navečer a potom pijeme do rána a spomíname na neho,“ prezradil Jaroslav. „Deň pred pohrebom tu bolo asi 1 200 ľudí z celého sveta,“ tvrdil ďalší vajdov príbuzný. V sobotu trúchliaca rodina, blízki a známi svojho vajdu pochovali.
Odpočíva v rodinnej hrobke
Smútiaci sprievod sa pohol o 11.00 hod. od domu, kde Bakro býval. Necelé dva kilometre na mestský cintorín prešli pomalou chôdzou za viac ako pol hodiny. Trúchliacich pozostalých sprevádzali policajné hliadky, ktoré usmerňovali dopravu. Muži zákona dozerali aj na obrad, ktorý sa zaobišiel bez incidentu.
Na čele sprievodu išlo pohrebné auto s rakvou, za ním muzikanti a potom pešo najbližší príbuzní a priatelia. Nasledovala kolóna áut. Na cintoríne vystavili pred domom smútku otvorenú zlatú rakvu vystlanú červenou látkou. Telo vajdu obkolesila najbližšia rodina a postupne za zvukov živej hudby prichádzali ďalší príbuzní, ktorí ho oplakávali a lúčili sa s ním. Do rakvy mu vkladali na poslednú cestu bankovky, drahý koňak obľúbenej značky, sväté obrázky, retiazku s krížom a nechýbala ani malinovka.
„Robí sa to preto, aby zosnulému nechýbali ani po smrti,“ objasnila etnologička. Po smútočnom katolíckom obrade vložili rakvu do rodinnej hrobky. Počas celého ceremoniálu nechýbali hysterické náreky a silný plač. Azda jediným prekvapením na pohrebe takého významného človeka v komunite bola slabá účasť. Príbuzní tvrdili, že prídu tisícky Rómov nielen z celého Slovenska, ale aj zo zahraničia, na čo sa pripravila aj polícia.
Posledné zbohom však Ladislavovi Ligačovi ( † 67) prišlo povedať sotva 500 ľudí. Podľa viacerých účastníkov pohrebu za tým treba hľadať nesúhlas niekoľkých rodín s novým vajdom, ktorého ešte počas svojho života Bakro určil. Jeho brat Karol je vraj chorľavý a slabý, čo sa mnohým nepáči. A tak sa momentálne rozpútava boj o moc.
