Ostrieľaná herečka má za sebou už veľa úspešných projektov, zahrala si dokonca vo filme 360 po boku hollywoodskych hercov. Diváci si ju obľúbili aj v seriáli Doktor Martin, Strážmajster Topinka a minulý rok zaujala svojím výkonom v úspešných Milenkách. Práve tam sme ju mohli zazrieť v Evinom rúchu a pred kamerou sa vyzliekla aj inde. Ako to berie jej manžel? A zmenil sa jej názor na nahotu vo filme po narodení dcérky?
Na sociálnych sieťach ste na rozdiel od iných herečiek pomerne neaktívna. Nechýba vám takáto prezentácia?
Nechýba, dokonca je mi to neprirodzené a neviem sa prinútiť ani k tej minimálnej aktivite, ktorá je odo mňa vyžadovaná. Od istého času mi totiž sociálne siete začali byť nesympatické. Mám pocit, že na nich trávime príliš veľa času, často sa prezentujeme inak, akí v skutočnosti sme, čím spôsobujeme depresie nielen svojim kamarátom a sledovateľom, ale najmä sebe... Zo sociálnych sietí sa stala výstavná skriňa našich „šťastných“ životov. Všetka česť tomu, kto ich dokáže využívať zmysluplne. Ja to nie som.
Nemáte obavu, že ak svojim fanúšikom takto neukazujete svoje súkromie, nebudete taká slávna a obľúbená?
Je to možné, ale keďže mojím cieľom nikdy nebolo byť „slávnou“, nespôsobuje mi to žiadnu psychickú ujmu. (smiech) Ale s tým druhým slovom – obľúbená – to už je trochu komplikovanejšie. Niekedy by som bola rada, keby mi na názore druhých záležalo menej a nepotrebovala som byť obľúbenou. Priznávam sa však, že zatiaľ som len na ceste a stále je pre mňa dôležité, ako ma ostatní vnímajú. Dúfam, že obľúbenosť, ktorá je do istej miery v našej profesii nevyhnutná, dokážem získať aj inými cestami ako nahliadaním do svojho súkromia.
So spevákom skupiny Heľenine oči Martinom Mihalčínom (41) tento rok oslávite štvrté výročie sobáša. Vydávali ste sa na túto dobu pomerne mladá, nebáli ste sa prísť o slobodu?
Ešte pred pár rokmi by sme povedali, že som sa vydávala dosť stará. (smiech) Ale nie, mala som pocit, že som si prežila všetky radosti aj starosti slobodného života a som pripravená posunúť sa ďalej. A navyše – o týchto veciach sme sa s mojím mužom dosť bavili a obidvaja vieme, že ten druhý svoju slobodu potrebuje a vôbec nemáme problém si ju vzájomne venovať a, naopak, na chvíľu sa prispôsobiť tomu druhému, ak je to potrebné.
Čo ste sa napríklad naučili od manžela a čo on od vás?
Ja som sa naučila a stále sa učím prispôsobovať svoju prácu rodine, niekedy hovoriť nie a nesľubovať viac, ako som schopná splniť. A čo sa naučil on? Neviem, to by som sa ho musela spýtať.
Minulý rok ste porodili dcérku... Ako vám materstvo zmenilo život?
V niečom môj život materstvo veľmi obohatilo. V rámci jedného dňa viem prežiť obrovský strach a zúfalstvo, ale aj radosť a absolútne šťastie. Uvedomujem si zodpovednosť, ktorú odteraz mám a tiež to, že byť mamou je privilégium, ktoré nie je dopriate každému. Teraz zažívam bežné starosti každej mamy – prečo plače, prečo nespí, čo jej chýba a hľadám spôsoby, ako jej naplniť čas, aby sa nenudila...
V jednom rozhovore ste povedali, že si nemyslíte, že mať dieťa je jediný zmysel života a poslanie každej ženy. Stále máte rovnaký názor?
Áno. Určite existujú ženy, ktoré zmysel svojho života vidia inde ako vo vychovávaní detí. Sama som si chvíľu myslela, že medzi ne patrím. Teraz som však nesmierne vďačná za to, že máme Emu. Napriek tomu si nedovolím tvrdiť, že ona je jediným zmyslom môjho života.
Často sa hovorí, ako „dnešným matkám z materstva preskočí“. Aká matka ste vy?
Myslím, že mi nepreskočilo. (smiech). Niektoré veci si naštudujem, iné nechávam na inštinkt. Udržiavam doma hygienu, ale zasa nie príliš. Využívam aj výhody kočíkovania, aj výhody nosenia. Aj si poplačem, aj sa zasmejem. A mohla by som takto pokračovať donekonečna. Rovnako ako v ostatných oblastiach svojho života sa snažím aj v materstve hľadať rovnováhu.
Ste jedna z mála slovenských herečiek, ktoré majú skúsenosti s nakrúcaním pod taktovkou zahraničnej produkcie. Zdajú sa vám slovenské seriály dostatočne kvalitné?
Ako ktoré. Myslím, že robíme veľké pokroky a kvalita slovenskej seriálovej aj filmovej tvorby sa zvyšuje. Samozrejme, stále vznikajú menej kvalitné diela, ale je to úplne prirodzené. Skôr ma niekedy zarazí, akú vysokú sledovanosť tieto seriály dosiahnu.
Aj v menej kvalitných seriáloch vidíme veľké herecké mená. Potrebujú herci, ktorí majú angažmán v divadlách, brať aj takéto TV úlohy?
To si musí každý zodpovedať sám. Jednak herec dopredu nevie odhadnúť, aký úspech seriál zaznamená, keďže to nezávisí od neho. Často sa upíšeme niečomu, čomu zo začiatku veríme a len potom dostaneme scenáre, prípadne nás prekvapí vývin našich postáv, alebo sa seriálu nakoniec nepridelí toľko financií, koľko by si zaslúžil a vo výsledku je to vidieť. A čo sa týka divadiel – už sa k tomu viacerí herci vyjadrili – z divadelného platu sa vyžiť nedá. Takže si k tomu všetci privyrábajú, ako sa len dá.
Ste jedna z herečiek, ktoré nemajú na plátne problém s nahotou. Vo filme Dôverný nepriateľ ste napríklad prežívali vo vani orgazmus... Stalo sa niekedy, že vám manžel povedal - okej, Gabika, toto už bolo moc?
No, mám za sebou zvláštny rok – obidva tieto projekty boli odvážne a aj ja som si kládla otázku, či to už nebolo moc. Ale jednoducho som uverila, že to tam patrí a odovzdala som sa predstave režisérov. Môj manžel mi vždy povie, čo si myslí, čo sa nevylučuje s tým, že plne chápe moje povolanie.
Niektoré herečky sa po príchode detí už na plátne nevyzliekli. Ako to bude vo vašom prípade?
Neviem... vždy to závisí od konkrétneho projektu. Pravdupovediac ma hnevá, aká kauza sa z toho stále robí. Vyzlečenie herca alebo herečky vnímam ako obrovskú odvahu a odovzdanie sa projektu. Pre mňa to bolo prekonanie samej seba – ukázala som svoju nedokonalosť len kvôli autenticite danej scény. Mrzí ma, že sa to potom rozmazáva... Zrejme pri ďalšej ponuke budem zvažovať, či mi daný film stojí za to, aby som si potom prešla touto nepríjemnou cestou nielen nakrúcania samotných scén, ale hlavne nasledujúcich článkov a otázok.
