Informuje o tom tlačová agentúra DPA. Bádatelia z Cambridgeskej univerzity budú skúmať archívy a ďalšie záznamy s cieľom zistiť, či univerzita mala z otroctva prospech "prostredníctvom finančných alebo iných darov pre katedry, knižnice a múzeá".
Vedci budú tiež preverovať, ako vedenie univerzity "uplatňovalo rasovú politiku medzi 18. storočím a začiatkom 20. storočia", keď bola Británia koloniálnou mocnosťou zapojenou do obchodovania s otrokmi, ktorí boli odvážaní najmä zo západnej Afriky do karibskej oblasti a na americký kontinent.
Poradná skupina odporučí "náležité spôsoby verejného priznania minulých prepojení na otroctvo a vyjadrenia sa k jeho následkom", oznámila univerzita. "Narastá verejný i akademický záujem o súvislosti medzi staršími britskými univerzitami a obchodom s otrokmi. Je správne, že Cambridge sa bude zaoberať svojím vlastným vystavením sa úžitku z vynútenej pracovnej sily počas koloniálnej éry," uviedol zástupca rektora Stephen Toope.
Profesor klasickej archeológie Martin Millett, ktorý predsedá poradnej skupine, povedal: "Zaujímame sa aj o spôsob, akým vedenie univerzity pomohlo utvárať verejné a politické názory tým, že podporovalo a vynucovalo rasové postoje, ktoré sú v 21. storočí už neprípustné."
Britskí obchodníci boli medzi hlavnými účastníkmi atlantického obchodu s otrokmi, pripomína v tejto súvislosti stanica BBC. Do kolónií v Karibiku, Severnej Amerike, Južnej Amerike a ďalších krajinách vyviezli približne 3,1 milióna Afričanov, z ktorých cestu neprežilo 400.000 ľudí. Tri najvýznamnejšie prístavy britských obchodníkov s otrokmi boli Londýn, Bristol a Liverpool. Ich lode smerovali k brehom západnej Afriky, kde tovar vyprodukovaný manufaktúrami vymieňali za zajatých afrických obyvateľov.
Britská vláda v roku 1807 schválila parlamentný zákon, ktorý zakazoval obchod s otrokmi v celom britskom impériu. Samotné otroctvo však v britských kolóniách vytrvalo až do svojho konečného zrušenia v roku 1838.
