Francúzsko v Rwande podporovalo vládu príslušníkov etnika Hutu, ktorá sa v roku 1994 dopustila genocídy namierenej proti menšine Tutsiov. Rwanda neskôr vinila Francúzsko zo spoluúčasti na tejto genocíde, čo však Paríž odmieta. Francúzsky prezident Emmanuel Macron začiatkom apríla poveril skupinu expertov, aby vyšetrila kroky Francúzska súvisiace s rwandskou genocídou.
Turecký prezident v stredu Francúzsku pripísal vinu nielen za genocídu v Rwande, ale aj za masakre v Alžírsku. "Boli to znova Francúzi, kto zmasakroval státisíce ľudí v rámci genocídy v Alžírsku," povedal Erdogan.
Alžírska vojna za nezávislosť od Francúzska v rokoch 1954-61 si podľa historikov, na ktorých sa DPA odvoláva, vyžiadala státisíce životov. Podľa odhadov alžírskej vlády prišlo o život 1,5 milióna ľudí. Francúzsko sa nikdy oficiálne neospravedlnilo, aj keď prezident Macron počas svojej predvolebnej kampane v roku 2017 označil kolonizáciu za "zločin proti ľudskosti."
Vyjadrenia tureckého prezidenta zazneli v deň, ktorý je vo Francúzsku Národným dňom spomienky na genocídu Arménov. Erdogan preto zároveň obhajoval masové deportácie státisícov Arménov, ktoré prebehli na území Osmanskej ríše v období prvej svetovej vojny. Medzi deportovanými podľa neho boli "arménske gangy a ich podporovatelia, ktorí vo východnej Anatólii masakrovali moslimské obyvateľstvo vrátane žien, detí a starších občanov".
Podľa arménskych zdrojov si masakry a deportácie Arménov v Osmanskej ríši v rokoch 1915-16 vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu 300 000-500 000 obetí, pričom odmieta označovať vtedajšie udalosti za genocídu a systematické vraždenie Arménov.
Niekoľko parlamentov vrátane francúzskeho, holandského a nemeckého oficiálne vyhlásili zabíjanie Arménov osmanskými Turkami za genocídu.
