Katedrála Notre-Dame v Paríži, po francúzsky Cathédrale Notre-Dame de Paris, je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolickej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej. Práve do tohto posvätného miesta zasadil spisovateľ Victor Hugo dej svojho svetoznámeho románu Chrám Matky Božej v Paríži.
Katedrálu postavili na mieste, ktoré slúži už 2000 rokov náboženským kultom. V 4. storočí tam stál galsko-rímsky chrám zasvätený Jupiterovi, neskôr v 6. storočí kresťanská bazilika.
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Touto úlohou bol poverený architekt Jean de Chelles. Okolo roku 1250 dokončili priečelie na severnom ramene priečnej lode, po ďalších ôsmich rokoch sa začala stavba priečelia južného ramena. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch.
Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey.
Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25. Stredný pás je dekorovaný sochou Madony s dieťaťom v strede a sochami Adama a Evy na bokoch. Nad nimi sa nachádza spojnica medzi dvoma vežami, ktoré neboli nikdy dokončené, no aj bez svojej špičky predstavujú typickú siluetu katedrály.
Po celý čas bola katedrála Notre-Dame miestom dôležitých náboženských a politických udalostí. V roku 1302 sem Filip IV. Pekný zvolal svoje generálne stavy. Prebiehali tam korunovácie kráľov, napríklad Márie Stuartovny; v roku 1455 sa tam začal rehabilitačný proces Jany z Arku. V katedrále sa tiež v roku 1572 odohrávala zvláštna svadba Margaréty z Valois, ktorá stála pred oltárom, kým jej ženích, hugenot Henrich IV., musel zostať vo dverách.
Vzhľad chrámu sa zmenil vďaka mnohým vojnám a zásahom človeka. Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Zničený bol aj arcibiskupský palác, ktorý bol súčasťou objektu. Po revolúcii sa katedrála nachádzala v dezolátnom stave, zbúrané steny zakrývali tapisérie, okná a vitráže boli vytlčené. Reálne sa uvažovalo, že zničenú stavbu zbúrajú. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta, ktorý tam potom korunoval aj svoju manželku.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Toto jedinečné dielo sa zaslúžilo o záchranu zničenej pamiatky, keďže sa vďaka nemu podarilo vyvolať záujem o jej osud a získať peniaze na jej obnovu formou verejnej zbierky.
Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste. Katedrálu zdobia chrliče, ktoré majú praktický význam a odvádzajú dažďovú vodu, no architekt Viollet-le-Duc zároveň dal voľný priechod svojej fantázii a vytvoril celé panoptikum skamenených figúr s bizarnými formami a výrazmi tvárí.
V katedrále Notre-Dame sa po smrti prezidenta Charlesa de Gaulla slúžila zádušná omša a takisto tam 31. mája 1980 celebroval slávnostnú omšu pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Francúzska. Do tragického požiaru katedrálu navštevovalo ročne okolo 13 miliónov ľudí. Na dve hlavné veže mohli návštevníci katedrály vystúpiť a obdivovať Paríž z vtáčej perspektívy.
Notre-Dame je názov, ktorý nesie viacero významných katedrál vo Francúzsku, len jedna z nich je však Cathédrale Notre-Dame de Paris.
