Zdravá zmena, ako nazvali na tlačovej besede stratifikáciu, má priniesť aj nižší počet opakovaných operácií, hospitalizácií či zlepšenie dostupnosti nemocníc. "My chcem dať jasné pravidlá, aby každý pacient v každom kúte Slovenska mal nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť," povedala ministerka.
"Ide o jednu z najväčších zmien v prospech pacienta za posledných 15 rokov," uviedol premiér Peter Pellegrini. Podľa neho ide o dlhodobú stratégiu, ktorá sa bude do praxe zavádzať postupne, a to do roku 2030. "V prvom rade ide o pacienta, o kvalitu jeho zdravia a o kvalitu jeho zdravotnej starostlivosti," povedal.
Okrem samotných pacientov by výsledky Zdravej zmeny mali pocítiť aj samotní zdravotnícki pracovnici, keďže stratifikácia vytvára priestor pre vznik špičkových pracovísk a vyššiu špecializáciu nemocníc a tímov v nich. "V súčasnosti prebieha stratifikácia, ktorá je živelná a my chceme dať jasné pravidlá pre poskytovateľov na skvalitnenie zdravotnej starostlivosti," informovala Kalavská.
Stratifikácia nastavuje aj pravidlá pre novú minimálnu sieť nemocníc. Aktuálne je minimálna sieť nastavená na 13 všeobecných nemocníc, ktoré majú zákonom garantované zazmluvnenie. Stratifikácia ich počet zvýši na 46, a to v optimálnom rozložení po celom Slovensku. "Dostupnosť urgentných príjmov do pol hodiny od bydliska pacientov sa vďaka tomu zvýši z 87 % na 91 % územia," uviedol generálny riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky MZ SR Martin Smatana.
Projekt Zdravá zmena má pacientom priniesť aj kvalitnejšiu starostlivosť, ktorá bude meraná cez lepšie výsledky liečby v slovenských nemocniciach. Nemocnice budú musieť postupne nastaviť kritériá, ktoré to majú zabezpečiť. Je to napríklad minimálny počet výkonov za rok. Pacient bude podľa Smatanu vždy nasmerovaný do zariadenia, kde mu zabezpečia dostatočnú kvalitu, zabezpečenú a následne kontrolovanú minimálnym počtom výkonov.
Nemocnice dostanú na splnenie nových kritérií dva roky. V roku 2121 budú musieť splniť kritériá na 50 % a od roku 2022 budú platiť v plnom rozsahu. Výkony, ktoré nesplnia stanovené kritériá, nebudú môcť zdravotné poisťovne zazmluvniť. Kapacity, ktoré sa týmto v nemocniciach uvoľnia, sa môžu využiť na ich vyššiu špecializáciu v rámci skupín výkonov, v ktorých je nemocnica dobrá. Malo by ísť napríklad o kardiocentrá, onkocentrá či centrá detskej liečby.
Ďalšou možnosťou bude bude využitie uvoľnených lôžkových kapacít na nový typ lôžok – lôžok následnej starostlivosti. Počíta sa aj so vznikom nového typu nemocnice – nemocnice následnej starostlivosti. Postupne by malo vďaka Zdravej zmene vzniknúť minimálne 3 000 dlhodobých lôžok vo všetkých regiónoch.
Vďaka zmenám a efektívnemu využívaniu lôžok by mohli stúpnuť platby do roku 2030 za lôžko zo súčasných 29 tisíc na 39 tisíc eur. "Tento finančný rozdiel by mohli následne vedenia nemocníc využiť na nákup prístrojového vybavenia, rekonštrukciu priestorov či platy pre personál," uviedla výkonná riaditeľka Asociácie zdravotných poisťovní Katarína Kafková.
Výsledkom zmien, ktorých časový horizont je rozpočítaný na 11 rokov, by malo byť aj zavedenie novej typológie nemocníc, kde bude pacientom garantovaná zdravotná starostlivosť v jasne určenom rozsahu. Lokálne nemocnice zabezpečia vysokú dostupnosť akútnej starostlivosti, regionálne nemocnice zabezpečia komplexnejšiu zdravotnú starostlivosť a národné nemocnice prinesú starostlivosť s najvyššou komplexnosťou. Nová typológia bude platná od roku 2023 tak, aby už reflektovala prvé zmeny v starostlivosti po zavedení minimálnych počtov výkonov.
Dokument o stratifikácii by sa mal podľa Martina Smatanu dostať do pripomienkového konania tento týždeň s tým, že účinnosť legislatívnej úpravy sa predpokladá od 1. januára 2020.
