Tusk takúto možnosť navrhoval už predtým, britská premiérka Theresa Mayová sa však rozhodla požiadať úniu o odklad iba do 30. júna, keďže sa stále nevzdáva nádeje, že jej krajina úniu čím skôr opustí, a to aj napriek vôli väčšiny jej obyvateľov.
"Myslím, že by sme mali rokovať aj o alternatíve, ktorou je dlhší odklad. Jednou z možností by bolo flexibilné predĺženie, ktoré by trvalo len toľko, koľko bude potrebné, a zároveň nie dlhšie ako jeden rok," povedal v utorok Tusk. To by však podľa neho muselo byť podmienené splnením určitých podmienok zo strany Londýna, a jednou z nich by bolo aj to, že dohoda o brexite, ktorú Mayovej vláda vyjednala s európskymi predstaviteľmi, sa už nebude opätovne otvárať a meniť. Práve o jej opätovné prerokovanie sa Mayová v posledných mesiacoch urputne snažila, európski predstavitelia to však odmietali.
Po tom, čo dohodu medzi EÚ a Londýnom o brexite dvakrát za sebou odmietli britskí poslanci, rozhodla EÚ o preložení brexitu do 12. apríla alebo 22. mája. Britskí poslanci následne dohodu o brexite odmietli aj tretíkrát, čím krajina stratila podľa rozhodnutia EÚ nárok na odklad brexitu do 22. mája. Aktuálnym termínom je teda 12. apríl, na štvrtkovom summite EÚ sa však bude rokovať o predĺžení tejto lehoty.
Mayovú kritizujú na domácej pôde na jednej strane stúpenci "tvrdého brexitu", ktorí presadzujú, aby Londýn vystúpil z EÚ bez akejkoľvek dohody, ale tiež stúpenci zotrvania krajiny v únii, podľa ktorých by sa mal brexit úplne zrušiť. Zrušenie brexitu však Mayová vôbec nepripúšťa a tento scenár používa len ako odstrašujúci príklad, keď chce prinútiť poslancov hlasovať za jej dohodu. Premiérka striktne odmieta aj opätovné referendum o brexite, pričom argumentuje, že nie je možné pýtať sa občanov ešte raz na to isté, na čo už raz odpovedali. Už niekoľko mesiacov je pritom verejná mienka v krajine jednoznačne naklonená zotrvaniu v únii, čo potvrdzujú prieskumy všetkých renomovaných agentúr.
