Pre agentúru SITA to skonštatoval politológ z košickej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika Gabriel Eštok. Pripomenul, že nižšia účasť v druhom kole je pre Slovensko atypická, pričom k podobnej situácii prišlo len v roku 2004, keď sa v druhom kole stretli Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. „To ale bola trošku iná situácia,“ zdôraznil. Medzi skupinou voličov, ktorí si v druhom kole nenašli kandidáta, boli podľa Eštoka početne zastúpení aj takí, ktorí boli apriori proti obom finalistom. Zároveň pripomenul, že neúspešní kandidáti Marian Kotleba a Štefan Harabin neodporučili v druhom kole nikoho.
Najťažšou úlohou novozvolenej prezidentky Zuzany Čaputovej budú podľa Eštoka vzťahy s koaličnými stranami Smer-SD a SNS, a to, ako sa popasuje s tým, že tieto strany sa proti nej opakovane vyhranili. „Otázkou je, ako dokáže vytvárať dialóg medzi koalíciu a opozíciou,“ povedal politológ s tým, že v prípade jej predchodcu Andreja Kisku, snaha viesť diskusiu o zásadných témach postupne vyprchala z oboch strán.
Výsledky volieb tiež podľa Eštoka potvrdili trend dvoch stabilných táborov voličov, keďže výsledky do značnej mierky kopírovali súboj medzi Andrejom Kiskom a Robertom Ficom v roku 2014. Výsledky však podľa neho nie je možné preklápať napríklad v očakávaniach do parlamentných volieb. „Prezidentské voľby sú špecifické,“ dodal s tým, že pri hlasovaní za jednotlivých kandidátov na prezidenta zohráva veľkú úlohu jeho osobnosť.
Na druhom kole prezidentských volieb sa v sobotu zúčastnilo 1 847 417 voličov, čo predstavuje účasť 41,79 percenta. Uviedol to dnes na tlačovej besede predseda Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán Eduard Bárány. Víťazka, Zuzana Čaputová získala podľa oficiálnych výsledkov 1 056 582 hlasov, to znamená 58,40 percenta. Marošovi Šefčovičovi odovzdalo svoj hlas 752 403 voličov, čo je 41,59 percenta.
