Vladimírovi (36) z Poltára sa v okamihu zrútil celý svet. Najprv sa mu narodil vytúžený synček Martinko (2) s Downovým syndrómom a so svalovou dystrofiou a len dva týždne nato mu pred rutinnou operáciou žlčníka zomrela manželka Kvetka († 29).
Vlado (36) a Kvetka († 29) sa zoznámili cez internet a hneď to bola láska na prvý pohľad. Už o rok nato boli manželmi a veľmi túžili po spoločnom dieťatku. Keď po šiestich rokoch mladá žena otehotnela, boli šťastím bez seba.
„Veľmi sme sa na synčeka tešili. Manželka bola aj na vyšetreniach, ktoré nepreukázali, že malý by sa mal narodiť chorý,“ objasňuje Vladimír. Martinko sa pýtal na svet skôr a narodil sa v 37. týždni. Rodičia zažili šok, keď zistili, že ich vysnívané dieťatko má Downov syndróm a svalovú dystrofiu.
„Previezli ho do rimavskosobotskej nemocnice, pretože mal menšiu hmotnosť. Po piatich dňoch išla za ním aj Kvetka, mali jej vyoperovať žlčníkové kamene. Vytúženého Martinka videla a držala v náručí len päť dní,“ vraví smutne jeho otec.
Od syna sa nepohne
Mamičke deň pred rutinnou operáciou žlčníka podali lieky. Predtým zdravá žena po nich podľa Vladimírových slov skolabovala a upadla do bezvedomia. „Dve hodiny sa ju snažili oživiť, no nikto jej už nedokázal pomôcť. V okamihu sa mi zrútil celý svet,“ hovorí so slzami v očiach Vlado, ktorý sa obrátil aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, no ten pochybenie lekárov nepreukázal.
Nemohol však trúchliť za svojou láskou a musel sa postaviť na nohy kvôli synčekovi, ktorý ho potrebuje. „Keby som nemal Martinka, nemal by môj život zmysel. On mi je všetkým,“ hovorí statočný muž, ktorý sa s dieťatkom musel presťahovať do Poltára, kde žijú jeho rodičia. Vlado sa Martinkovi venuje 24 hodín denne. Navštevujú lekárov, rehabilitujú a cvičia, vďaka čomu sa už roztomilý chlapček naučil držať hlavičku, sedieť a aj sa postaviť.
Všetky peniaze, ktoré dostane, čiže rodičovský príspevok a vdovské, dá na bývanie, cestovné a lieky pre synčeka. „Maťkovi by veľmi pomohlo cvičenie a pobyt v rehabilitačných centrách, čo si však nemôžeme z vlastných financií dovoliť,“ posťažoval sa otecko. Verí však, že synček bude raz chodiť úplne sám, rozprávať a behať ako ostatné deti.
