Do slovenského šoubiznisu ste prešli cestou od Evelyn, ktorá nahrávala bizarné videá na youtube, robila stand-up, potom prišli ponuky do filmu Cuky Luky a Tlmočník. Tancovali ste v šou Let´s Dance a stali ste sa moderátorkou markizáckej Farmy. Najnovšie je to úloha vo filme LOVEnie. Stali ste sa pomerne rýchlo známou. Ako to vnímate?
Je to príjemný pocit, no mne to nepripadalo tak rýchlo. Robila som na tom dlho, bol to proces, pre mnohých možno neviditeľný, lebo ma nepoznali. Ale ja som si ho prežívala. Čo sa týka filmu, veci sa diali prirodzene, bez toho, aby som nejako „lakťovala“.
Túžili ste byť súčasťou šoubiznisu?
Vždy som nejakým spôsobom vytŕčala a priznám sa, že počas ranej puberty mi to veľmi prekážalo. Chcela som byť súčasťou priemeru. Vtedy totiž človek nechce vytŕčať. Každý to pozná, keď máte trinásť, žijete v úplne inom svete. Vždy som bola „do vetra“, ale teraz som rada, že som sa nedala stiahnuť a stratiť v priemere. Cítim sa dobre taká, aká som a dnes už viem, že sa netreba báť ukázať svoju výnimočnosť. Nepotrebujem však byť v popredí, mám rada spoločnosť svojich priateľov. Nechodím na spoločenské akcie, je mi dobre v mojom malom svete. Nikdy som si nevravela, že chcem byť slávna.
Jedným z vašich najznámejších youtuberských príspevkov bol ten, keď ste v Chorvátsku zháňali namiesto tamojšieho platidla ozajstné živé kuny. Chceli ste zvieratkami platiť. Bolo to absurdné a vyzerali ste dôveryhodne. Odhadujem, že mnohí sa po pozretí videa domnievali, že to myslíte skutočne vážne.
Sama som bola prekvapená, že mi toľko ľudí uverilo. Natočila som to na mobil jeden večer v Chorvátsku, zavesila na internet a išla som spať. Aj mi napadlo, že či to nie je príliš trápne, ale povedala som si, že ráno to prípadne vymažem. A do rána to malo nenormálne veľa lajkov a zdieľaní. Ľudia si asi fakt mysleli, že som taká šibnutá, preto to malo na sociálnych sieťach taký úspech.
Aktuálne sa očakáva aj úspech filmu LOVEnie, v ktorom hráte kamarátku ohrdnutej nevesty. Ako akčná Paťa, ktorá strieda chlapov ako ponožky, sa snažíte Elišku uchlácholiť tým, že svet je plný slobodných chlapov a tu pomôže len nová známosť a sex. Robili ste často v živote „bútľavú vŕbu“ kamarátkam?
Rozchody sú takmer vždy mimoriadne bolestivé veci. Láska nás vie dostať úplne na kolená a vtedy je dobré, keď má človek niekoho, kto ním „zatrasie“. Nepoznám vzťah, ktorý by bol úplne jednoduchý. A platí to aj pre mňa. Robíme si „bútľavé vŕby“ navzájom.
Filmová Paťa je typ ženy, ktorá nemá problém po rozchode „klofnúť“ chlapa lusknutím prstov. Riešili ste aj vlastné reálne rozchody spôsobom – klin sa klinom vyráža?
Skôr je to o flirte, ktorý je pre obe strany príjemný. Nikdy som nepotrebovala klin klinom vybíjať. Človek totiž po čase zistí, že je to bez pointy. Nehrniem sa zo vzťahu do vzťahu.
Minulý rok ste sa už po druhý raz rozišli s priateľom Petrom. Prvý raz to bolo v roku 2016. Čo vás vtedy presvedčilo, aby ste to spolu ešte raz skúsili?
Lebo ten konflikt bol síce zraňujúci, ale nebol zásadný. Zistili sme, že sa máme radi a vieme tie problémy prekonať. Išlo skôr len o nejasnosti v rámci komunikácie. Skúsili sme to a dopadlo to tak, ako to dopadlo.
Potvrdilo sa teda, že dvakrát do tej istej vody nevstúpiš?
Bola to taká skúška správnosti. Hoci sme sa s Petrom rozišli, stále sa máme radi. Obaja sme zistili, že máme nejaké témy a otázky nezodpovedané sami v sebe. A kým človek nie je vysporiadaný sám so sebou, nemôže mu podľa mňa fungovať vzťah. Najprv potrebujem sama na sebe niečo zmeniť.
Čo by to malo byť?
Myslím si, že som niekedy až príliš tolerantná. Veľa vecí viem pochopiť, sama mám rada svoju slobodu a rozumiem, keď ju niekto chce. Ale tolerancia môže byť občas aj na úkor vzťahu. Lebo človek sa „vytoleruje“ a zabudne myslieť na svoje potreby, na to, čo jeho robí šťastným. Myslím si, že treba mať limity a hranice, povedať si odtiaľ-potiaľ. Dospela som k tomu, že sa musím naučiť nebáť sa prijímať. Ja tak rada dávam, že som akosi nedávala priestor na to, aby som aj prijala. To je moje poučenie z minulého vzťahu.
Tak ako vo filme LOVEnie – láska vie poriadne bolieť. Plakali ste niekedy pre lásku aj vy niekomu na ramenách?
Vždy je to tak. Som človek plný emócií, mám ich veľmi veľa a neviem ich ovládať. Moje racio v láske nefunguje. Zároveň ma emócie poháňajú vpred, sú mojím motorom. Vďaka emóciám môžem tvoriť. Mám ich úplne vybičované. Ale je to dvojsečná zbraň, rovnako ako sa viem tešiť, viem oveľa viac trpieť. Niekedy až nezmyselne. Myslím si, že je to také ženské polozrútiť sa. Potom je super dostať ten nadhľad. A vždy, keď sa takto polozrútim, poviem si – Evi, o mesiac sa budeš smiať na tom, ako si tu hysterčila. Je veľmi oslobodzujúce vedieť, prečo plačem, či pre toho muža alebo pre svoje nenaplnené očakávania. Učím sa vyznať sa v tom.
Na verejnosti pôsobíte vždy len ako veselá osôbka? Nehanbíte sa za svoje emócie a viete priznať, že trpíte?
To je presne to, čo riešim v poslednom čase. Áno, mám svoje emócie a nebojím sa ich ukázať. Ale vo vzťahoch ich skrývam. V rámci mužsko-ženských vzťahov mám problém vyjadriť svoje emócie. To sa učím. Mnohé ženy hráme macherky, že sme nad vecou, aj keď nie sme. Podľa mňa však treba presne pomenovať, čo ma zraňuje, čo mi nerobí dobre, z čoho som smutná a nehanbiť sa za to.
Dnešné mladé ženy sú naozaj veľmi samostatné a niekedy pôsobia, akoby sa bez mužov zaobišli.
Ani ja nepotrebujem mať niekoho po svojom boku, ale ja chcem. To je rozdiel. Zvládnem všetko sama, keď chcem. Viem sa s prepáčením „neposrať“ z práce, z problémov, ale doma som veľmi zraniteľná a citlivá duša. Potrebujem pohladkať, chytiť za ruku a počuť, že všetko bude o. k.
Je niekto po vašom boku, kto vás za tú ruku chytí, alebo ste stále voľná?
Som absolútne voľná!
Čo však nevylučuje, že ste zaľúbená...
Dajme tomu, že som chvíľkovo očarená. Ale nie je to nič vážnejšie. Ako som vravela, potrebujem si v sebe „upratať“ nejaké otázky. Myslím si, že kým si ich „neupracem“, nebudem môcť mať plnohodnotný vzťah, v ktorom budem šťastná.
