Téma slovenského štátu vyvoláva u mnohých bolestné spomienky plné sĺz. Desaťtisíce deportovaných Židov zostanú navždy čiernou škvrnou tejto epochy.
Naopak, niektorí tvrdia, že vznik samostatnej Slovenskej republiky bol správny krok, vďaka ktorému sme zažili nebývalý hospodársky rozmach. Ako hodnotia toto obdobie historici a ako tí, ktorí zažili zverstvá fašistov na vlastnej koži?!
Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži v roku 1938 stratilo Slovensko značnú časť územia na juhu a východe. Vtedajší politickí predstavitelia strašili ľudí, že ak nepríde k autonómii pod diktátom Nemecka, Slovensko zmizne z mapy Európy.
„Je to len dodatočná snaha legitimizovať riešenie zo 14. marca,“ povedal pre SME historik Anton Hruboň s tým, že podľa neho nemal ani Hitler jasno, čo by v prípade nášho odmietnutia nasledovalo. Na Slovensku sa však už predtým postupne čoraz viac presadzovala jedna strana, ktorá v slobodných voľbách ani nezískala väčšinu. „Vládla len s podporou nacistov, usilovne sa im podriaďovala a kopírovala ich,“ vysvetlila historička Katarína Zavacká.
Prečo ho velebia?
Jozef Tiso napriek podpísaniu deportácií viac ako 60 000 Židov zostáva pre niektorých stále ikonou našich dejín. Odborníčka vysvetľuje, prečo nedajú mnohí na prvú Slovenskú republiku dopustiť.
„Ani po vojne sa nehovorilo o mnohých ľudáckych zločinoch, lebo napríklad ulúpený židovský majetok sa dostal do mnohých rodín a nebol záujem vyšetriť to a vrátiť ho. Boli to veci od kuchynských stoličiek po perzské koberce,“ povedala Zavacká s tým, že narástol počet miest v štátnej správe, ktoré sa obsadzovali na odporúčania strany.
Vyšliapal cestu komunistom
Slovenský štát stál podľa historikov na nedemokratických základoch. „Na- vykli ľudí brať si cudzie, vyháňať deti zo škôl, väzniť politických oponentov, takže komunistom to išlo ľahšie presadiť,“ dodala Zavacká.
Ako nám 14. marec 1939 zasiahol do životov?
Starkí mi zomreli v plynovej komore
Koncentračný tábor v jeho najhorších podobách zažila na vlastnej koži celá rodina Pavla Mešťana, ktorý je dnes riaditeľom Múzea židovskej kultúry. Z toho, čo okúsili, behá mráz po chrbte. „Moji starí rodičia zomreli v plynovej komore. Moji rodičia aj so sestrou prešli pracovným táborom v Seredi, až sa dostali do Terezína,“ opisuje pohnuté časy slovenského štátu Mešťan, ktorý sa narodil rok po skončení vojny.
Podľa jeho slov mali svojím spôsobom šťastie. „Mamička upratovala u jednej dozorkyne a tá jej dávala chlieb navyše, to zachránilo život mojej sestre,“ vysvetlil riaditeľ múzea s tým, že otec vozil v Terezíne mŕtvoly do spoločných hrobov. V celom tábore vyčíňal týfus a vši, nedostatok jedla bol na dennom poriadku.
Gardisti zo mňa zvliekli fusak
Spomienka na 14. marec 1939 je veľmi smutná, bolo to najťažšie obdobie v mojom živote. Keď som mal len 4 hodiny, do nášho bytu prišli príslušníci Hlinkovej gardy (HG) a bodali do postele, kde ležala moja mama po pôrode, či tam nemáme schované zlato, rádiá. Keď som mal 8 dní, šéf HG zo mňa na ulici strhol kožušinový fusak, lebo sme takúto vec nesmeli vlastniť.
Ako 3- ročného ma doviedli rodičom z parku, pretože psy, Židia a Cigáni tam mali vstup zakázaný. Povedali, že ak sa to zopakuje, tak ma zastrelia. Neskôr sme spolu s rodičmi opustili náš byt a utiekli sme do hôr, kde sme v strašných podmienkach prežili vďaka slušným ľuďom. Toto sa už nikdy nemôže opakovať a preto oslavy 14. marca považujem za nehoráznosť.
Bojoval som proti vrahom z jednotiek SS
Keď sa k moci dostal Hitler, otecko nás pripravoval na to, že bude vojna a povedal: „Bojujte proti fašizmu.“ A tak som sa 30. 8. 1944 stal vojakom Prvej československej armády počas SNP. Dobrovoľne som narukoval ako 18-ročný. Dostali sme výzbroj a rýchly výcvik - skúsili sme si ostrú streľbu, hod granátom a neskôr aj narábanie s mínometom. Bojoval som na úseku od Zlatých Moraviec cez Hronský Beňadik, Novú Baňu, Horné Hámre, Žarnovicu až po Banskú Štiavnicu.
Pre nás to boli veľmi ťažké boje. Mali sme len pechotné zbrane a proti nám bojoval skúsený prápor SS, ktorý z Protektorátu Čechy a Morava došiel s jediným cieľom - potlačiť SNP. Bolo náročné mu čeliť, mal ťažké zbrane aj tanky. Bol som strelcom ľahkého guľometu a nemal som také bojové skúsenosti ani prípravu.
