Teraz je speváčka Martina Schindlerová (30) opäť slobodná žena pokúšajúca sa o návrat pred televízne kamery, do nahrávacieho štúdia
i do rádií. Podarí sa jej to?
Aké je to byť opäť súčasťou šoubiznisu, ísť do televízie, byť na pódiu, pred kamerami...?
Je to pre mňa prirodzené prostredie, pred kamerami sa cítim dobre, bezpečne. (smiech) Samozrejme, pri svojich prvých vystúpeniach po rokoch som chvíľami prepadala tréme. Nemyslím si, že to bolo vidno, ale ja som ju cítila. Zvýšil sa mi tep a zvlhli mi dlane, ale celkom rýchlo to ustúpilo. Som zvyknutá prekonávať sa. Myslím si, že je to preto, že sme tak so súrodencami boli vychovávaní. Keď sme v detstve dostali z niečoho strach a rodičia len zbadali na nás pochybnosti, či niečo dokážeme, vždy nás povzbudili. Že čoho sa bojíš, nemáš sa prečo báť, a prečo by si to nedokázala, jasné, že to dokážeš, všetko sa ti podarí, však si šikovná, a keď aj nie na prvýkrát, no a čo. (smiech) A tak mi ostal taký reflex, že vždy, keď dostanem trému, hneď sa preprogramujem, že veď sa fakt nemám čoho báť a dostanem sa do pohody. Vystupovala som pravidelne od svojich šiestich rokov až do 23 rokov, potom som mala sedemročnú pauzu a teraz vystupujem zase. Určite sa na mne tie roky vystupovania podpísali tak, že mi pódium jednoducho nerobí problém.
Aké ťažké je vracať sa po rokoch, keď ste medializáciu aj vystúpenia veľmi striktne odmietali? Kontakty sa pretrhli, prišlo viacero nových mladých speváčok...
Ja to neberiem tak, že sa niekam vraciam, aj keď to tak vyzerá. Spievam, lebo nemôžem inak, ja som speváčka. Spievam každú možnú chvíľu, milujem spievať, potrebujem to ku šťastiu. Posledné roky som bola speváčkou bez pódia a bez publika, ale stále som bola speváčkou, lebo je to vo mne, to som ja. Spievala som pravidelne a začala som si aj skladať piesne. Aj počas tých siedmich rokov som pravidelne dostávala ponuky vystupovať, len som ich odmietala. Medializácia mi dáva zmysel iba ruka v ruke s vystupovaním. Teraz, keď znova vystupujem, komunikujem aj s médiami, ale medializáciu jednej časti môjho súkromia odmietam, pochopiteľne, stále. Pochopiteľné je to pre tých, ktorí so mnou súhlasia, že „bielizeň si má každý oprať doma, a nie pred domom“. Potrebujem mať vo svojom živote priestor, ktorý zdieľam iba so svojimi najbližšími.
Takže nemáte dojem, že vám ušiel vlak, na ktorý sa už nedá naskočiť?
Asi sa pýtate na to, či si myslím, že môžem byť ešte úspešná speváčka, aj keď som bola roky odmlčaná.
Áno.
Ja neviem. Nepozerám sa na to z tohto uhla. Budem spievať stále, bez ohľadu na kritériá úspešnosti. Spievam, lebo to milujem. Potrebujem spievať, inak by ma roztrhlo. (smiech) To, že aj po rokoch cítim podporu svojich priaznivcov, a že si tak viem zarobiť, je niečo navyše, super bonus, ale dôvod, prečo spievam, je ten, že keď spievam, som šťastná.
Aké bolo sledovať celé roky ostatných spevákov v televízii či počúvať ich nové piesne z rádií? Ako sa miešali vaše pocity?
Bolo to pre mňa v pohode, nemiešali sa mi pocity. Keď som nejakú tvorbu zachytila z médií, so záujmom som si to vypočula. Netrhalo mi to srdce, že aj ja chcééém, ak sa na to pýtate. (smiech) Nevystupovala som, lebo som sa tak sama rozhodla, mala som to v sebe spracované. Moje deti ma potrebovali celý deň, celú noc. Ich potreby sú pre mňa prvoradé a ja som sa tak cítila užitočná a naplnená. Pár rokov som dokonca vôbec nebola v obraze o domácej scéne a ani televíziu som nestíhala sledovať. Starala som sa o rodinu a o domácnosť. Ak som mala v priebehu dňa voľnú chvíľu, určite som si vtedy nelámala hlavu nad tým, že do kelu, veď ja vôbec neviem, čo sa deje u nás v šoubiznise. (smiech) Večer som väčšinou bola rada, že som rada, ako aj iné mamičky na materskej dovolenke.
Alfa a omega, aby spevák uspel, je mať aspoň jeden hit. Máte okolo seba momentálne ľudí, ktorí vám ho spravia? Alebo to zvládnete sama?
Uvidíme. Nikto nemá patent na hit. To sú ciele, ku ktorým sa nedá dopracovať nejakým konkrétnym postupom. Hudba nie je matematika. Rozhoduje pocit z pesničky, a to sa vždy ukáže, až keď je pieseň medzi ľuďmi. Podľa mňa sú poslucháči vnímaví a vycítia, keď sa interpret štylizuje do nejakej tvorby len samoúčelne, aby z toho bol hit. Teraz spolupracujem s Martinom Wittgruberom a s hudobníkmi okolo neho, s ktorými dávame dokopy finálnu podobu piesní, ktoré som si zložila. Je to pre mňa úžasná skúsenosť zažiť si ten proces, keď sa rodí moja pesnička, ktorá vznikla v mojej hlave, a zrazu ju počujem znieť v nástrojoch hudobníkov a už existuje reálne. Toto je to, čo je na hudbe to fascinujúce, že sa pri nej deje niečo medzi nebom a zemou.
Aj po rokoch nad vašou kariérou stále bdie otec?
Môj otec nado mnou bdie v čomkoľvek v živote potrebujem. Je nekonečne ochotný. Otec je pre mňa aj dobrý priateľ, máme super vzťah. Pomáha mi hlavne so všetkými papierovačkami, aby som mala poriadok v účtoch, aby som načas podala daňové priznanie, dodržala termíny, prevzala poštu. Jednoducho mi pomáha, aby som aj so svojou umeleckou dušou a s dvomi deťmi zvládla fungovať.
Ako v súčasnosti beriete hudbu? Ako hoby alebo ako možné živobytie?
Momentálne naozaj žijem prítomnosťou. Plánujem si veci postupne pomaličky, potrebujem sa stabilizovať a všetko nové si vo svojom živote zosúladiť tak, aby som bola popri svojich aktivitách aj dobrou mamou. Teším sa, že zase vystupujem, užívam si to. Aj tie roky, čo som nevystupovala, sa mi často snívalo, že vystupujem. Je mi to smiešne, lebo vždy to boli práveže také sny so stresom, že ma moderátori uvádzajú na pódium, ale ja som pritom ešte v šatni a musím tam utekať. Alebo také sny, že spievam a zrazu som zabudla text, alebo že mi zblbol podklad. (smiech)
Medzičasom sa rozšírili možnosti, ako sa na televíznych obrazovkách realizovať a výrazne podporiť svoju kariéru. Šou Tvoja tvár znie povedome by mohla byť vašou šálkou kávy?
Aj mňa oslovili producenti tejto šou, aby som v nej súťažila. Poďakovala som sa a odmietla som. Dôvodom boli časové nároky, ktoré si tento projekt vyžaduje, najmä s ohľadom na moje deti.
Dá sa to povedať aj tak, že keby nebolo rozvodu, neboli by ste teraz späť ako speváčka?
Nechcem vôbec takéto dohady rozmazávať. Pozerám sa dopredu a chcem sa zaoberať iba témami, ktoré majú zmysel. Nebudem predsa riešiť to, čo už bolo. To je nepodstatné.
Beriete rozvod ako svoje zlyhanie?
Rozvod je niekedy práveže riešenie. Mám rada svoj život, aj všetko v ňom prijímam a čítam v ňom lekciu za lekciou, ako takú moju učebnicu na mieru.
Ste stále single?
Som v pohode.
Ste dvojnásobnou mamou - akým štýlom vychovávate svoje deti?
Chcela by som, aby boli spokojné a slušné. V prvom rade sa ich snažím vychovávať príkladom. Veľa sa rozprávame. No robím, čo môžem, snažím sa vyžmýkať zo seba to najlepšie. (smiech)
Robíte si doktorát na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako ste ďaleko?
Som na začiatku, na Katedru občianskeho práva ma prijali v septembri. Je to pre mňa veľmi zaujímavé a rada tam chodím. Nikdy som sa nepovažovala za študijný typ, ale po materskej som pocítila v sebe túžbu zase hovoriť aj v súvetiach. (smiech) Z práva ma zaujíma najmä oblasť ochrany osobnosti v rámci zásahov médií. Je to v dnešnom svete medializácie a zdieľania aktuálna a akútna téma. V rámci doktorandského štúdia vykonávam aj pedagogickú činnosť, čo je pre mňa tiež celkom nová a obohacujúca skúsenosť.
Keď dáte vedľa seba právo a hudbu, čo z toho vás viac uspokojuje, respektíve čo je vaša priorita?
Spievanie je spôsob, ako sa prejavujem. Spievam si skoro stále, keď nie nahlas, tak v duchu, alebo počúvam hudbu. Právo si vyžaduje štúdium, a teda čas, ale je to pre mňa zaujímavé. A tie paragrafy ma držia pekne pri zemi, vyvažujem nimi ten voľnomyšlienkarský umelecký svet. Je to zvláštna kombinácia, ale pre mňa ideálna. Viem to podľa toho, že sa teším ráno, keď sa zobudím, na všetko to, čo ma cez deň čaká. Teším sa, že stretnem kolegov v kancelárii na univerzite, aj že mám hneď potom skúšku s kapelou.
