Motívom vydania nezvyčajnej knihy bol záujem rodičov detí z východného Slovenska. „Viacerí za mnou prišli s otázkou, či nemám knižku vo východniarčine. Nemali čo čítať deťom pred spaním. To ma inšpirovalo, aby som sa touto myšlienkou začal zaoberať. Texty sú poskladané z viacerých východoslovenských dialektov, predovšetkým juho - a severozemplínskych. Preto ten názov Vichodňarske rozpravočki,” vysvetlil Jozef Jenčo, ktorý chodí knižku predčítavať deťom do rozličných východoslovenských miest.
V jeho knižke sa napríklad Červená čiapočka volá Červena chustočka, čo je to isté, ibaže po východniarsky. „Počas čítačiek som zistil, že niekde použitým výrazom rozumejú viac, inde menej. Napríklad v Michalovciach či v Trebišove rozumeli takmer všetkému. Ale v Snine to už bolo slabšie. Tam som musel čítať pomaly a výrazy vysvetľovať,” prezradil herec, režisér i scenárista Divadla KĽUD, ktoré vystupuje výlučne s východniarskymi textmi.
Aj preto sa snaží, aby sa nárečie zachovalo. „Už tu je druhá generácia, ktorá hovorí doma len po slovensky, takže dialekty sa vytrácajú. Dôležité je, aby sa deti nebáli hovoriť, písať aj hrať sa s východoslovenskými nárečiami. Keď to nebudeme robiť, stane sa z toho mŕtvy jazyk ako latinčina,” uzavrel Jozef Jenčo, ktorý rozprávky písal rok a ďalší polrok sa upravovali.
O červenej Chustočke červenej chustočki
Dze už bi ľem mohlo buc, ta tam bi už isto i bulo, bula raz jedna červena chustočka... Jak vidzice, dzeci, toto je ľem červena chustočka Červenej Chustočki.
O červenej čiapočke Červenej čiapočky
Kde už by len mohlo byť, tak tam by už iste aj bolo, bola raz jedna červená čiapočka... Ako vidíte, deti, toto je len červená čiapočka Červenej čiapočky.
