Pár dní na to absolvovala prvé televízne vystúpenie a nahrala skladbu Červená řeka. Tento rok oslávi speváčka 55 úspešných rokov na hudobnej scéne veľkolepým koncertom aj na Slovensku.
Vaše úspechy siahajú aj do zahraničia. V januári ste v nemeckom Berlíne prevzali prestížne ocenenie Smago Award 2018 za celoživotný prínos nemeckému popu. Nie je veľa umelcov, ktorým sa podarí preraziť mimo vlastnej krajiny. Dojalo vás to?
Veľmi ma to potešilo. Smago Award je ocenenie za celoživotný prínos nemeckej kultúre, nemeckej populárnej hudbe. Týka sa všetkých, ktorí niečo urobili pre nemeckú kultúru, ktorí v Nemecku pôsobili a boli úspešní, takže tá cena ma dojala. Vystupovala som u našich susedov mnoho rokov, veľmi často a veľmi rada. Veľa som sa tam naučila, preto si ocenenie nesmierne vážim.
V júni chystáte pre slovenských fanúšikov v Nitre veľkolepý open-air koncert s názvom Helena Vondráčková a hostia. Bude prehliadkou toho najlepšieho, čo ste počas svojej 55-ročnej kariéry naspievali?
Bude to prierez toho najlepšieho, čo môžem ponúknuť. Za 55 rokov na scéne, od 60. rokov po súčasnosť, som naspievala množstvo pesničiek, ktoré sa ľuďom dodnes páčia a na mojich koncertoch ich automaticky očakávajú. Zaspomínam si na fenomenálneho skladateľa Karla Svobodu, na všetkých ľudí, s ktorými som robila, na muzikálové obdobie, filmové piesne, posledné albumy...
Ako vnímate tých 55 rokov na scéne? Ubehlo to lusknutím prstov?
Uteká to hlavne v posledných rokoch. Vravím si: Ježišmária, to je zas týždeň preč? Ako to utieklo, chcela som ešte urobiť to a to... A už je zase týždeň v „prčicích“! (smiech)
Ste zmierená s tým, že vám roky pribúdajú, alebo s tým tajne zápasíte?
Úprimne povedané – ja sa v tom veľmi nehrabem. Jediný raz, keď som mala dôvod urobiť retrospektívu, bol pred dvomi rokmi. Oslavovala som okrúhle jubileum a všetci odo mňa chceli, aby som spomínala. V tom čase o mne vychádzala faktografická knižka Helena v proudu času. S pomocou Božou a všetkých priateľov, ktorí ma sledujú, evidujú a ktorí si pamätajú viac ako ja, som nachádzala piesne, o ktorých som nevedela, že som ich niekedy natočila. Bol to jeden veľký údiv. Ale to už bolo treba ísť ďalej. Čo už, beriem to tak, ako to je, nedá sa s tým nič iné robiť, tak čo budem mudrovať?
Berú vás mladí ako konkurenciu alebo naopak, že sa majú od vás čo učiť?
Väčšinou cítim od svojich mladých kolegov skôr úctu a uznanie, než že by som im bola tŕňom v oku. Nemám pocit, že by mnou opovrhovali alebo také niečo.
Čo robíte pre svoju postavu, aby ste sa držali v kondícii a vyzerali na pódiu šik?
Nebudem klamať a hovoriť, že to ide samo. Stále behám, málo sedím. Mám poschodový dom, a keď chodím po schodoch hore-dolu, je to dobrý tréning. (smiech) Každé ráno cvičím hodinu špeciálne cviky na spevnenie svalstva okolo chrbtice. Keďže ma samotné cvičenie nebaví, tak si vezmem malý magneťáčik, a učím sa pri tom angličtinu. Zacvičím si, a zároveň si lejem slovíčka do hlavy. Potom sprcha alebo bazén, zaplávam si a idem do života. Starám sa o seba, mám predsa mladého chlapa! (smiech)
Kontrolujete si stravu?
Neobmedzujem sa v jedle, ale kontrolujem si, čo som jedla včera, predvčerom, aby strava bola pestrá. Neprejedám sa, radšej oželiem štyri zemiaky a zjem mäso so zeleninou. Večeriam o piatej a potom už nič.
Pred koncertom nám do šatne väčšinou dávajú nejaké studené misy. Trochu si ďobnem šunku, rajčinu alebo uhorku, ale nejem chlieb, nepijem vôbec sladké limonády, len vodu. Ráno si dávame čaj s medom, cukrom vôbec nesladím. A keď pijem, tak žiadny tvrdý alkohol. S Martinom si dáme radšej suché víno.
Ak by ste mohli ovplyvniť čas, kedy by ste chceli, aby zastal?
Asi by som sa vrátila do roku 2000.
Prečo?
Mala som vtedy úžasný pracovný boom, spoznala som Martina a o tri roky neskôr som si ho vzala.
Mnohí sa na váš sobáš pozerali „cez prsty“. Ani vaša najbližšia rodina nebola nadšená tým, že ste sa vydali za podnikateľa Martina Michala (59). Váš brat Jiří vám vyhlásil súrodeneckú vojnu a Martina za švagra dodnes neprijal.
Som predsa dospelá ženská, kto mi má čo do života hovoriť? Brat to nepochopil a myslím si, že už to ani nepochopí. Je to stále na bode mrazu a je mi to ľúto.
Aj silná žena potrebuje mať vo svojom súkromí niekoho, s kým sa môže podeliť o radosti aj starosti. Ste rovnako šťastná v manželstve s Martinom aj po rokoch?
Práve 22. februára sme mali 16. výročie svadby. To je vizitka. Bol to krásny čas a chcela by som, aby trval stále. Čím ďalej tým som šťastnejšia a spokojnejšia. Stále sa s Martinom milujeme, vážime si jeden druhého. Všetky zlé jazyky ľudí, ktorí nám dávali maximálne rok, musia len pozerať!
Môj muž nie je žiaden „srab“, je to chlap, ktorý má svoje sebavedomie a svoju hrdosť. Nie je od nikoho závislý a odo mňa už vôbec nie. Robí pre mňa prácu, ale ak by sa niečo stalo, je schopný robiť niečo iné. Je to chlap na svojom mieste, milujem ho, zbožňujem a je mi s ním super! A hlúpe reči ma predsa nemôžu naštvať.
Čo vás teda dokáže naštvať?
Bezprávie. To keď vidím, idem natvrdo! Pamätám si na prípad z minulosti, keď môj kolega klavirista hral s Hanou Hegerovou na nejakom turné a po skončení sa mal vrátiť do Československa. Lenže Hana mala ešte nejakú ponuku, potrebovala ho na jeden deň. On tam s ňou zostal, a to sa nepáčilo ľuďom z Pragokoncertu. Dostal ročný zákaz. Tak som tam nabehla, sadla som si tam a povedala, že neodídem, kým mu to nezrušia.
Vybavili ste?
Jasné! A ešte mám príhodu, keď som sa naozaj zaťala. S režisérom Mirkom Vaštom sme jazdili do nemeckého Baden-Badenu na rôzne televízne vystúpenia. Mali sme účinkovať s Jirkom Kornom a s Hanou Zagorovou v medailóne nemeckej herečky a speváčky Mariky Rökk. Pred odjazdom si Pragokoncert spomenul, že to nie je možné, lebo Marika kolaborovala s Nemcami a nepustili nás. Ohlásila som sa na ministerstve a argumentovala som, že by si to mali overiť, lebo si myslíme, že je to hlúposť. Stačilo pár telefonátov a za päť minút to bolo vybavené.
Vy ste dodnes neoblomná bojovníčka za správne veci. Pred pár dňami ste na sociálnej sieti uverejnili nahnevaný status, ktorý sa týkal výrubu stromov v Řitke, kde bývate. Čo vás tak vytočilo?
Zavolala mi susedka, aby som išla von, že mi režú tuje pred domom. Bola som práve v divadle, našťastie bol doma Martin. Vybehol okamžite von, lenže tri tuje, ktoré nám tam záhradník zasadil v 80. rokoch a trojmetrový zlatý dážď stihli odrezať. Myslela som si, že ma raní mŕtvica. Ja som veľký ochranár. Naša ulica je krásna, široká, stredom vedie asfaltka. Je pravda, že pozemky pred domami sú obecné, no ľudia sa o ne roky starali. Celé roky sekali trávu, vysadili tam kríky, tuje, kvetiny... A naraz, bez toho, aby občanov vopred informovali, začali píliť a rúbať úplne zdravé stromy.
Už ste nemohli urobiť nič?
Všetko sme to nafotili a vyzvali sme občanov, aby sa k tomu vyjadrili. Martin poslal starostovi list, nech zváži svoj krok a nech tento nezmysel zastaví. Pri rybníku vyrúbali obrovské nádherné jedle, tvrdia, že to boli choré stromy, čo je úplná lož. Na internete sme potom našli nejakú štúdiu, že chcú nakúpiť 60 stromov - čerešňu vtáčiu – čo je nevhodný strom, ktorý svojimi plodmi znečisťuje okolie a tie chcú rozsadiť všade po Řitke. Takéto veci ma dokážu rozladiť.
Myslíte si, že tým, že ste sa ako známa osobnosť verejne vyjadrili, pomôžete veci napraviť?
Dúfam, že áno, len neviem, ako zareagujú ostatní. Ľudia sa niekedy boja vysloviť svoj názor, zvlášť v malej obci. Tak uvidíme. V každom prípade to bol podlý krok voči všetkým obyvateľom Řitky.
Aby sme ukončili rozhovor príjemnejšou témou, prezraďte, čo ste na tento rok pripravili pre svojich fanúšikov?
Čaká ma turné k 55. výročiu na scéne s názvom Helena - Dlouhá noc live a v júni to bude veľký koncert v Karlínskom divadle. Dostala som ponuku aj z Poľska a v máji absolvujem šesť koncertov v Nemecku. Už tradične budem aj tento rok mať koncert v Lucerne a kto má rád divadlo, môže ma vidieť v divadle Broadway v muzikáli Muž so železnou maskou. V marci ponúka toto divadlo premiéru muzikálu Kvítek mandragory, v ktorom síce neúčinkujem, ale túto krimikomédiu sprevádzajú všetky moje najväčšie hity. Všetky pesničky z muzikálu vyjdú aj na 2CD a výber z toho najlepšieho aj na dlhohrajúcej LP.
