Posledným celovečerným a zrejme najuznávanejším filmom kameramana Milotu bol Spaľovač mŕtvol (1968), ktorý režíroval Juraj Herz narodený na Slovensku. Kultovú čiernobielu snímku s Milotovými inovatívnymi zábermi ocenili aj v zahraničí. Dej filmu s ťaživou atmosférou, kde si zahrala i Milotova manželka, sa odvíja okolo postavy zamestnanca krematória, oddaného rodine a svojej práci, v podaní Rudolfa Hrušínského st. Po nástupe nacizmu v Čechách začne spolupracovať s okupantmi a mení sa na sadistického človeka. Židovský pôvod jeho manželky je preňho príťažou.
Milota nakrúcal v roku 1969 pohreb Jana Palacha, ktorý sa upálil na protest proti rezignácii spoločnosti po obsadení Československa vojskami armád krajín Varšavskej zmluvy.
V auguste 1968 nakrútil tiež s produkčným Jaromírom Kallistom takmer 3500 metrov dokumentárnych záberov z okupácie Prahy, z ktorých Evald Schorm zostrihal stredometrážnu esej Zmatek. Za normalizácie ho prepustili z filmového štúdia na Barrandove a nemohol už nakrúcať.
Milota bol signatárom Charty 77 a spolu s manželkou Vlastou Chramostovou organizovali legendárne bytové divadlo.
Milota sa narodil 9. marca 1933 v Prahe do chudobnej robotníckej rodiny. Vyučil sa za filmového laboranta a v rámci vojenskej služby pôsobil pri armádnom filme. Ako kameraman spolupracoval napríklad s Janom Procházkom, Vladimírom Sísom, Evaldom Schormom či Drahomírou Vihanovou. Za kamerou stál aj pri filmoch Na lane, Piknik, Anděl blažené smrti, Zmatek 1968 a Jan 69.
Po roku 1989 pôsobil ako vedúci kancelárie sekretariátu prezidenta Václava Havla. Postihla ho čiastočná strata zraku a tak sa k profesii kameramana už nevrátil.
Od roku 2001 bol držiteľom politického ocenenia - Ceny Františka Kriegla, nositeľom Čestnej medaily T. G. Masaryka za vernosť jeho odkazu a v roku 2016 dostal Českého leva za dlhoročný umelecký prínos pre českú kinematografiu, pripomenul portál Novinky.cz.
