V prvom rade však bolestne zasiahla rodiny zavraždených. Sedím s Kuciakovou sestrou Máriou (25) za stolom v jej byte v Nitre a obom je nám jasné, že to nebude ľahký rozhovor. Z Majky na jednej strane vyžaruje pokoj a sila, no aj obrovské utrpenie, ktorým si prešla. Na otázky odpovedá vyrovnane, ale z jej hlasu je stále cítiť veľký smútok...
O pár dní to už bude rok, čo niekto zavraždil vášho brata a jeho snúbenicu. Keď sa obzriete späť, ako sa podľa vás odvtedy zmenilo Slovensko?
Mne sa to ťažko hodnotí, pretože to nevidím objektívne. Mám pocit, že ľudia sa viac začali zaujímať o verejné dianie a politiku. Na druhej strane už je toho tak veľa a stále vychádzajú nové a nové kauzy, až sa bojím, že verejnosť stratí záujem. Každý má predsa svoj vlastný život a svoje problémy...
Ako ste sa za rok od tej tragédie zmenili vy?
Môj život a život celej rodiny sa zmenil od základov. To sa ani nedá opísať... Keď mi predtým dával Janko čítať nejaké svoje články a nútil ma zaujímať sa o to, čo sa deje, tak som to väčšinou brala na ľahkú váhu. Hovorievala som, že čo z toho, keď napíše článok, tri dni bude okolo toho haló a potom sa to znova vráti do zabehnutých koľají. Teraz sa zaujímam o všetko, čo sa deje, neustále čítam nové články a sledujem súvislosti, ktoré vychádzajú na povrch.
Aké máte na Janka spomienky? Bol pre vás tým starším bratom, ktorý chránil sestru a pomáhal jej?
Janko bol z nás súrodencov najstarší a najrozumnejší. Ja s bratom Jožkom sme boli takí hádaví pubertiaci, zatiaľ čo Janko bol ten rozumný a pokojný typ. Keď som skončila zdravotnú vysokú školu, tak som s Martinkou a s Jankom dva roky bývala tu v Nitre. Mali prenajatý dvojizbový byt a v ňom voľnú izbu, kde ma prichýlili. Zvykli sme si večer spolu sadnúť a porozprávať sa, ako sme sa mali v práci, čo nové, a tak. Neskôr, keď v auguste 2017 kúpili dom vo Veľkej Mači, tak sme im tam chodili pomáhať, ako sa len dalo. Brat s tatinom tam chodili pomáhať asi aj každý víkend. Bol to starý dom a keď tam prišli, hneď sa musela urobiť aspoň jedna izba, kde by sa dalo bývať. Mala som rada tieto naše spoločné chvíle.
