Informovala o tom agentúra Interfax. "V súčasnosti vstupuje vyšetrovanie do kľúčovej etapy, ktorej cieľom je určenie konkrétnej príčiny smrti turistov. Z pôvodných 75 verzií sme pripravení vyšetriť tri najpravdepodobnejšie, pričom všetky majú spojitosť s prírodnými javmi," vyhlásil pre televíznu stanicu Efir hovorca prokuratúry Alexandr Kurennoj.
V súvislosti s prípadom, ktorý mnohé roky živil rôzne konšpiračné a mysteriózne teórie, Kurennoj dodal, že "trestný čin je úplne vylúčený, keďže niet ani jedného dôkazu, ktorý by hovoril v prospech takejto verzie".
Tromi najpravdepodobnejšími pracovnými verziami sú momentálne: lavína, dosková lavína a uragán. Konkrétne rýchly vietor, ktorý je aj jednou z príčin vzniku doskových lavín, predstavuje podľa Kurenného v danej oblasti nebezpečnú prírodnú silu, na čo často upozorňujú aj príslušníci tamojšieho "domorodého národa".
V marci by mala pravdepodobnosť troch existujúcich verzií priamo na mieste prešetriť skupina prokurátorov. Poslednou fázou vyšetrovania s cieľom vyselektovať jednu verziu príčiny tragédie bude lekárska expertíza. Tá by mala s konečnou platnosťou určiť príčiny jednotlivých poranení na telách obetí.
V noci z 1. na 2. februára 1959 zahynula za doteraz nejasných okolností v priesmyku na severnom Urale skupina turistov vedená študentom techniky Igorom Ďatlovom. Počas pátracej operácie, ktorá sa začala až 16. februára, boli postupne nájdené telá všetkých účastníkov výpravy.
Určovanie príčiny ich tragického konca komplikovala skutočnosť, že väčšina tiel bola nájdená nahá v snehu, pričom niektoré niesli znaky zvláštnych, so životom nezlučiteľných poranení. To vyvolávalo dojem, že turisti sa niečoho zľakli do takej miery, že vybehli zo stanu do mrazivého počasia takmer úplne nahí.
V súvislosti s tragédiou preto vznikali počas šiestich desaťročí rôzne konšpiračné a mysteriózne teórie hovoriace, že výprava sa stala obeťou tajných vojenských testov, mimozemšťanov či útoku snežného muža yeti.
Tajuplnosť celého prípadu podporovala aj skutočnosť, že cieľom výpravy bola hora Otorten, čo v jazyku miestnych obyvateľov - mansijskej národnostnej menšiny - znamená "Nechoď tam", a výprava samotná zahynula na úbočí hory Cholat Sjachyl, čo v mansijčine znamená "Mŕtva hora".
Mansijčina patrí spolu s maďarčinou a chantyjčinou do ugrickej skupiny uralskej jazykovej rodiny.
