"Znova potvrdzujeme náš záujem podpísať takýto dokument," vyhlásil Putin na margo mierovej dohody s Japonskom.
Hlavnou témou stretnutia oboch lídrov bol však tentoraz podľa Putinových slov rozvoj vzájomných ekonomických vzťahov oboch krajín. Ako v tomto kontexte dodal, bilaterálny obchod medzi Moskvou a Tokiom vzrástol za posledných 11 mesiacov o 18 percent a dosiahol tak úroveň 20 miliárd dolárov.
Najväčšou prekážkou uzavretia mierovej dohody, ukončujúcej vojnový stav, v ktorom sa obe krajiny de iure nachádzajú už od čias druhej svetovej vojny, je spor o Kurilské ostrovy. Sovietsky zväz zabral najjužnejšie z týchto ostrovov, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá, v posledných dňoch druhej svetovej vojny.
Ruský prezident Vladimir Putin a japonský premiér Šinzó Abe sa ešte v novembri dohodli na tom, že zintenzívnia mierové rokovania, ktoré by mali byť založené na spoločnej sovietsko-japonskej deklarácii z roku 1956.
Podpísaním danej deklarácie boli nielen obnovené diplomatické vzťahy medzi Japonskom a Sovietskym zväzom, ale Moskva sa v nej taktiež zaviazala navrátiť Japonsku po uzavretí mieru dva sporné Habomajské ostrovy a ostrov Šikotan. Rokovania však vtedy stroskotali po tom, čo Japonsko trvalo na navrátení dodatočných dvoch ostrovov Iturup a Kunašir.
